Som bosorka – Vita Jamborová
No problémo – takto nejako by mohol znieť podtitul tejto knihy, keby nejaký existoval.
Hlavná hrdinka si na prst nestokne dedičný prsteň svojej najlepšej kamarátky, sily zakliate v prsteni sa uvoľnia a Adriana sa odrazu zmení na čarodejnicu. Stráca síce kamarátku, ale získava moc, ktorú sa postupne naučí ovládať.
V podobnom jednoduchom duchu sa nesie celý príbeh. Všetky Adrianine dobrodružstvá plynú ako navliekanie korálikov na šnúrku /veľmi, veľmi dlhú šnúrku/ – pekne po poriadku, jedno po druhom. Ak sa aj niečo skomplikuje, čarodejnica to rieši mávnutím jemnej kúzelnej rúčky.
Hrdinka čaruje ľahko a rýchlo, nemá žiadnu dilemu, či svoje schopnosti používať alebo nie a aj keď spočiatku tají, čo je zač, veľmi rýchlo to začne prezrádzať takmer každému, koho pozná a na počkanie.
Keď je to potrebné, zachraňuje životy, mávnutím prsta lieči chorých príbuzných, hľadá stratené artefakty, ale väčšinou sa opaľuje pri bazéne na súkromnom ostrove svojho milenca – odtiaľto si mávnutím ruky odskakuje na ktorékoľvek miesto na svete a prenáša so sebou aj svojich známych.
Adriana lieči, čaruje, levituje, cestuje do minulosti, vracia sa do prítomnosti, mizne a opäť sa zjavuje… je krásna a inteligentná, samostatná a šikovná – je to nadžena, Xena môže ísť do dôchodku.
Jedinou jej „chybyčkou“ či skôr nepríjemnosťou je, že sa zamiluje do ženatého muža. Ale ani s tým sa Adriana dlho netrápi, veď Ardet ju chce, miluje ju a nie svoju ženu, takže čo?! Prečo by si nemala vziať, čo sa jej ponúka na striebornom podnose?
Adriana mi bola sympatická svojou priamočiarosťou, rozhodnosťou a rýchlim jednaním – povedala som si – konečne hrdinka, ktorá sa neutápa v pochybnostiach a náladách – jedná a ide vpred, neberie si pritom servítku na ústa.
Lenže:
Márne som dúfala v riešenie záhad pri hľadaní tajomných artefaktov, šperkov či amuletov, márne som dúfala v dáky dobrodružný príbeh – všetko je to o citoch hrdinky k milovanému, zbožňovanému, krásnemu, krajšiemu a najkrajšiemu Ardetovi. S milovaným Ardetom som mala trochu problém – nijako sa mi k bosorke nehodil. Možno je chyba vo mne, neviem, a iné čitateľky ním budú uchvátené. Ja si len nedokážem predstaviť príťažlivého moslima, ktorý svoju milenku vníma ako seberovnú partnerku a v spoločnosti iných mužov jej dáva pocítiť, aká je pre neho dôležitá. Ardet je bohatý, krásny, svalnatý, skvelý milenec, sebavedomý… a neustále ho strážia traja bodyguardi. Nič mu nehrozí, hoci autorka opisuje pár incidentov, pri ktorých však svalnatého Ardeta, napriek ochranke, vždy unesú, aby ho Adriana mohla hrdinsky oslobodiť.
Toto prepólovanie mužsko-ženských vlastností ma pri čítaní neustále prekvapovalo a miatlo. Čo tam po jednoduchosti čarovania, či nekonečnom užívaní si luxusu a skákaní z miesta na miesto, ako mávnutím čarovnej dlane – viac mi brnkalo na city, že sa hrdinka správala ako muž a muž sa choval ako dieťa? Žena? Alebo podivný hybrid. Vyvolení muži Adriane klesali k nohám a okamžite sa začali správať ako jej pokorní a zbožňujúci otroci. Na slovo ju poslúchali, a popritom stihli ospevovať jej krásu a jedinečnosť. Jediní, ktorí tak nerobili, boli tí, čo Ardetovi nepriali šťastie v náručí milovanej ženy alebo hlavný protivník – tiež čarodejník.
Dej románu je priamočiary, postup rýchly, charaktery jednoduché a keď vznikne vážnejší problém, čoskoro sa všetko vyrieši aj bez zbytočného trápenia postáv pri vnútorných monológoch, takže žiaden strach. Mladé čitateľky určite zajasajú nad ódami na Ardeta a na lásku hrdinky k nemu a k mužovi, ktorý prišiel po ňom a po…
Prostotu jazyka, deja, charakterov a všetkého, čo román tvorí, symbolicky vystihuje spôsob cestovania časom, ktorý je v príbehu opísaný takto:
„Môj syn ukázal na tú vec na jeho stole: „Táto malá škatuľka je prototyp stroja času, ktorý vyvíjame. Zatiaľ je to tajné, pretože nie sme schopní prenášať do budúcnosti nijakú hmotu, len energiu. Bol to nápad jedného člena nášho tímu, ktorí nikdy v živote o žiadnych kruhoch v obilí nepočul. Napadlo mu vyskúšať prenos, myslím tým viditeľný prenos energie na niečom, čomu nemohol uškodiť – na pšenici. Keď nás oboznámil s výsledkami svojej činnosti, my, ktorí vieme, o čo ide, sme pochopili, že veľká záhada sa konečne vysvetlila.“
„Boli ste to vy? Vy ste robili tie kruhy?“
„Presne tak, boli sme to my, mami. Neuveriteľné, však? …“
Ak túžite snívať o mužovi, po boku ktorého všetko hravo zvládnete, ktorý je krásny a miluje vás, chcete mu vyjadriť svoju hlbokú lásku a neustále sa na ňom popásať zrakom, hltať ho, študovať prstami a privoniavať k nemu, zahltiť všetky svoje zmysly jeho šarmom… potom je toto pravá kniha pre vás a určite si ju nesmiete nechať ujsť!
autorka článku: Lenona, 2013
