Misia Slavcon – splnená
Iný, lepší, skoro dokonalý. Stále k nemu vedie rovnaký počet schodov a predsa sme sa ocitli o úroveň vyššie. Vysokohorský výstup bol hneď pri vrchole odmenený pohľadom na bufet, v ktorom milý a usmiaty personál podával po čom srdce, a nielen srdce, pišťalo. Bufet bol jednou z najlepších noviniek oproti minulému roku, kedy sme museli za občerstvením výstup a zostup dole schodmi neustále opakovať. Udržal nás v nebeských výšinách a na vrchole potravinového reťazca.
S Vydavateľstvom Hydra sme začali zostra. Hneď na prvý deň, v piatok o piatej, sme si pripravili prednášku o Slovenskej literárnej fantastike za roky 2012 a 2013. Kým sa Soyka s vyplazeným jazykom ponáhľala z práce, Lenona sa stihla vrúcne zvítať s Ivanom Aľakšom /administrátorom Martinus Ceny Fantázie/ aj Martinom Rogerom Králikom /administrátorom Poviedky Istroconu/.
Obe Hydry si ledva stihli skontrolovať knihy vo Funtastiku, už utekali do miesntosti B1 prízemie vpravo, nazvanej Moria, z ktorej nemali vyliezť až neskoro do noci. To však v tej chvíli ešte netušili, program študovali za behu ako skoro všetci, ktorí sa v týchto skorých podvečerných hodinách zúčastnili prvých okamihov festivalu.
Po nevyhnutnej skúške techniky dataprojektor poslušne ukazoval tabuľku s vývojom vydavateľskej činnosti na Slovensku. V tej chvíli vstúpila do miestnosti Veronika Loth Frankovská, zamávala čarovnou paličkou a tabuľka zmizla.
Neklamem, prisahám! Dosvedčí publikum, ktoré sa na prednáške zúčastnilo. Každé kúzlo niečo stojí, obetovať tabuľku zas nebola taká vysoká cena za príjemnú a uvoľnenú atmosféru, aká počas vymenúvania diel slovenských autorov medzi prednášajúcimi a počúvajúcimi panovala.
Vedeli ste, že kým do roku 2010 sa ročne vydalo 5 až 8 titulov, v roku 2010 a 2011 to bolo už desať kníh a odrazu v roku 2012 vyšlo na Slovensku osemnásť kníh, v roku 2013 dokonca dvadsať jeden? Pravdepodobne situáciu nemožno označiť za boom, knihy v tlačenej forme totiž začali dopĺňať ich elektronickí kolegovia, no aj tak možno hovoriť o oživení trhu.
Hydry v B1 na prízemí vpravo ostali, lebo dataprojektor a slovo po nás prevzal Slavomír „Totus“ Blažek z Dobrodruhov a poučil prítomných o kolektívnom písaní. Práve brožúrka Dobrodruhovia, ktorej piaty diel v Hydre vyšiel, skúsenosti z kolektívneho písania prakticky využila.
Miestnosť Moria B1 ponúkala ďalšiu pochúťku – besedu s legendou slovenskej fantastiky Jozefom Žarnayom. Viedol ju Martin Roger Králik, ktorý tak trochu prezradil, že pán Žarnay ešte zrejme nepovedal /nedopísal/ svoje posledné slovo.
Moria nás Hydry stále nechcela pustiť. Do miestnosti B1 vtrhol JWP /Ak by niekto skutočne nevedel, o koho ide, tak Jiří Walker Procházka. Ale s tým by som sa nikomu nechválila/ so svojou Klárkou Smolíkovou, vďaka ktorej on sám vyzerá krajší /hádam mi odpustí/. Na čom pracujú? Na audioknihách vo Walker a Volf audiovydavatelství.
Vypočuli sme si zopár nahrávok a stávajú sa z nás fanúšičky audiokníh. Veď si len predstavte! Žehlíte a „čítate“! Cestujete v aute a „čítate“! ….. a „čítate“! Nie je to paráda?! /Od Jirku si za propagáciu neskôr vyzdvihneme percentá./
Lenže na Slavcon sa chodí aj, ba možno v prvom rade, na pokec s priateľmi. Potom vôbec nevadí, že vonku prší. Vlastne si zlomyseľnosť prírody ani nevšimnete.
Horšie sa v sobotu vstáva. Človek by si aj zdriemol, keby nemal byť jedným z aktérov diskusie o autorských právach. Okrem Vydavateľstva Hydra a Vydavateľstva Artis Omnis, mali čo povedať aj Petra Neomillnerová a Juraj Červanák. Diskusiu viedla Katka Cranky Bajziková. Z publika sa zapájal JWP s Klárkou Smolíkovou a nepochopil naše mávanie, aby zišiel dole k nám na pódium a pridal sa k diskutujúcim. Tak nám jednoducho odmával.
Nestihli sme Socialistický zombie mord, no plagát vyzerá zaujímavo.
Vo Veľkom divadle prebiehal krst projektu 66 plus 6 hororu do sto slov. Ako krstná mama vystúpila naša ilustrátorka Lucka Kroneislová. Mimochodom ten večer bola ocenená aj za výhru vo výtvarnej súťaži Slavconu. Do minizbierky prispel okrem iných náš autor z Fantastickej 55 Mark. E. Pocha. Napokon hororom ostáva verný a chystá ešte jeden projekt, zbierku hororov Na hroby, ktorú by chcel pokrstiť na Istrocone a vydať presne na Dušičky /opäť v našom vydavateľstve/.
Hneď po ňom pre Vydavateľstvo Artis Omnis krstil svoju najnovšiu fantasy Sekera z bronzu, rúno zo zlata Juraj Červenák. Nemohli sme chýbať.
Len behom sa dalo stihnúť aj vyhlásenie finalistov Poviedky Istroconu v podzemí Iuventy /kde zároveň Martin Roger Králik nepokrstil Jupitera 7/. Všetkým finalistom blahoželáme a želáme pevné nervy v boji o víťazstvá. A aby sa nestresovali, snáď len toľko.
Pokoj, priatelia! Vy už ste v podstate vyhrali.
Presýtení duchovnou stravou, potrebovali sme zaplniť aj žalúdky a na chvíľu sa venovať niečomu inému ako literatúre.
Nabitý program neustále ponúkal voľačo, čo by sme nechceli premeškať. Bohužiaľ však na viacerých miestach a v tom istom čase. Tak sa rozdvoj!
Dobre. Hydra dokáže nemožné.
Rozdvojila sa.
Lenona si šla zaspievať do Veľkého divadla spolu s bardom Laegom Mortemirom vai Eledarom
a Soyka
utekala do Morie, lebo Jana Plauchová rozprávala o svojej knihe Večnosť omylov, ktorú vydalo Artis Omnis. Janina predošlá kniha Nula Kelvinov bola Hydrami počas prednášky o fantastike označená za najlepšiu scifi na Slovensku, takže všetci dúfame, že Večnosť omylov bude ešte lepšia /hoci postačí, ak bude rovnako dobrá/.
Pán Žarnay prišiel povedať pár slov o minulosti slovenskej fantasiky do tej istej miestnosti a tak došlo k stretnutiu staršej aj novšej generácie scifistov.
Stihli sme aj čosi z prednášky Františky Vrbenskej Hruzy a vítězství filmového světa vo Veľkom divadle, aj prednášku Ondreja Herca Frankenstein a Neuromancer – medzníky science fiction a okrem kávičky ešte pár hltov čohosi výživného v bufete.
Večer a program Slavconu vyvrcholil v slávnostnom predstavení, do ktorého sme prispeli svojou troškou. Knihy, hrnčeky, tričká do tomboly, rovnako aj víťazom literárnej súťaže Sieň ohňa, ktorej sme sa toho roku zúčastnili naozaj aktívne ako porotkyne.
Väčšina poviedok bola zaujímavá, potrebovali by prepracovať iba detaily. Čítalo sa nám dobre a chceli by sme sa o zážitky podeliť s vami. Takže… ak sa neprihodí nič nevídané a nemilé, vydáme pár vybraných poviedok ako e-book a pravdepodobne víťazke súťaže zverejníme poviedku v novele absolútnej víťazky Ceny Karla Čapka Lenony Štiblaríkovej Bratislavská bludička /mala by vyjsť rovnako ako zbierka Na hroby niekedy na jeseň a krstiť by sme ju chceli tiež na Istrocone./
Sobotný večer bol vyčerpávajúci, stále nás ešte čakala nedeľa.
Program Hydier začal veľmi zaujímavou prednáškou Romana „Doktora“ Hrušku v Morii B1 Postavy Roberta E. Howarda. Nekrúťte hlavou, že žiadne nepoznáte. Určite ste počuli o Barbarovi Conanovi. Kto by ho nepoznal?!
Po osviežujúcej a vtipnej rozprave opäť povinnosti. Workshop. Sľúbili sme autorom prihláseným do Siene ohňa trochu rozobrať pripomienky k ich poviedkam. Soyka na záver prítomným oznámila, že Mestská knižnica v Bratislave ponúkla svoj priestor pre podobné workshopy, ak by bol o ne záujem. Hneď na mieste sa prihlásili štyria autori, ďalšia autorka sa ohlásila mailom.
Ak sa chcete pridať aj vy, stačí napísať. Každý záujemca o workshop prihlási svoje dielo a Soyka ho pošle ostatným účastníkom, aby si ho naštudovali a spripomenkovali. Potom spoločne nájdeme termín a stretneme sa, aby sme sa upozornili na chyby, ktoré v písaní robíme alebo si len naznačili výhrady. Veď koľko ľudí, toľko chutí, autor sa nemusí s každou pripomienkou stotožniť. Voľba ostáva na ňom. Hláste sa na mailovú adresu Vydavateľstva Hydra, ktorá je v kontaktoch. Každému odpovieme, len občas majte strpenie, lebo nás denne zaplavuje množstvo mailov od nádejných aj beznádejných autorov a nielen nich. Prichádzajú nám aj maily oznamujúce zaručené výhry, z ktorých sa nám zatajuje dych. Viete, čo dá práce overovať si, či náhodou, tentoraz, nejde o skutočnú výhru?! :)))
Ale aby sme stále nehovorili iba o literatúre. Exteriér za Iuventou poskytoval množstvo inej zábavy a aktivít, ktoré nám takmer všetky unikli. Sľubujeme si každoročne, že si aspoň raz zastrieľame z luku ako Mirka Freya Weberová.
Možno na budúce…
A tak sa skončil Slavcon. Je nám smutno, aj do plaču. Nad vodou nás drží nádej, že ten rok rýchlo prejde a my sa stretneme znovu. Napokon ranu na srdci už čoskoro zacelí Istrocon. Tešíte sa? My určite.
foto: Ján Žižka, archív Hydra
Vydavateľstvo Hydra
