Tu obyčajne píšeme, čo sme zažili v uplynulom roku, čo sme vydali a chystáme „na vydaj“ v roku budúcom. Lenže tentoraz urobíme výnimku. Rok 2020 vstúpi do dejín ako rok kovidový, koronárny, karanténny… krízový. Navždy si ho zapamätáme aj ako rok smútku. Prišli sme o množstvo istôt, zákerný vírus nás pripravil o slobody. Ale čo je najhoršie, pripravil nás o príbuzných, priateľov, známych. Literárny svet stratil majstrov pera, hodnotných ľudí. Pozastavme sa na chvíľu, aby sme si ich pripomenuli.

Ondrej Herec

– základné informácie si o ňom ľahko nájdete na Wikipédii. Bol a navždy ostane zakladateľom teórie literárnej fantastiky na Slovensku. Pre nás však bol v prvom rade priateľom, zaujímavým človekom so širokým rozsahom vedomostí, sčítaným intelektuálom.

My sme ho poznali skôr, než on nás. Sedávali sme v prvom rade na jeho prednáškach, dve z jeho pohľadu „žaby“. Vtedy sme o Hydre ešte ani nesnívali. Otvárali sme ústa v nemom úžase nad jeho sčítanosťou, vzdelanosťou, doslova sme hltali jeho pútavé rozprávania. Ondrej slovami nikdy nenudil.

Neskôr sme na seba narazili v kaviarni, na ktoromsi z conov. Zrejme to bol pamätný Slavcon roku 2013, vtedy sa zrodil aj náš Fantastický literárny workshop. Odrazu sa zdal Ondrík o čosi ľudskejší, prístupnejší. Tak sme ho zložili z podstavca, na ktorý sme si ho postavili ako modlu múdrosti, a skamarátili sa s ním. Odvtedy už sme jeho prítomnosť aj vyhľadávali, pretože tém na rozprávanie bolo nekonečne veľa. Je nám nesmierne ľúto, že sa k nim nikdy viac nevrátime. Nie na tomto svete, nie v tejto dimenzii. Ostalo toho toľko nevypovedaného… Lenže život je rieka, neustále si plynie, ide si ďalej, bez ohľadu na to, či s nami, alebo bez nás.

Keď nám Ondrík ponúkol rukopis o Netvoroch (tých s veľkým N), cítili sme sa v prvom rade poctené. Vtedy s nami ešte spolupracovala Evka Piarová, to ona dala titulu populárno-náučných esejí konečnú podobu.

Stretávania sa s Ondrejom sa stali častejšími, komornejšími, schádzali sme sa v kaviarňach, v meste. Vzniklo dielo, perla, zbierka populárno-náučných esejí Netvor: Od Frankensteina po Terminátora, úplne posledné dielo, čo Ondrej Herec stihol ešte vydať, hoci sme sa bavili o množstve ďalších publikačných možností.

A aký bol Ondrej Herec, človek, ktorého meno určite vstúpi do slovenskej literatúry, nielen tej fantastickej?

Pravidelne sme s ním cestovali do Brna na Fénixcon. Vďaka Kami Galbavej, ktorá nám robila sprievodkyňu a šoférku, stala sa z tých ciest nádherná tradícia. Ondreja vždy sprevádzala jeho opatrovateľka Katka. Napchali sme sa do auta a kecali sme. Boli to nezastaviteľné toky slov, myšlienok a hlavne smiechu. Ondrej nikdy nepokazil žiadnu zábavu. Kto si ho pamätá, určite si spomína na jeho conový outfit – dlhý upírsky plášť a upírske zuby. Nechcel sa brať príliš vážne.

Vedeli sme, že Ondrík má zdravotné problémy. Často odchádzal na „pobyty“ do nemocnice, veď dýchal už len časťou pľúc… A predsa sme verili, že sa znova vráti a určite bude zasa prednášať. Milovali sme ho a obdivovali. Bral život vecne, realisticky, no pritom nikdy nezabudol snívať a žasnúť.

Ondrík, nosíme Ťa vo svojich srdciach! Počkaj chvíľu, potom nám to ešte dorozprávaš…

Netvor: Od Frankensteina po Terminátora (Hydra, 2014)

Jaroslav Mostecký

– geniálny autor, ktorý mňa osobne (Katarína Soyka) zoznámil s Conanom, keď som si prečítala jeho fantasy Vrah králů. Pamätám si presne, že nám Jardu predstavil Mark E. Pocha. Zostavovali sme česko-slovenskú zbierku hororov Zombie apokalypsa. Potešilo nás, že taká kapacita sa s radosťou k našim autorom pridá. Ešte väčšiu radosť sme pocítili, keď sme Jardov text dostali do rúk. To bola hororová paráda! Holka od Freshdeads bola určite z celej zbierky najdesivejšou a zároveň najlepšie napísanou poviedkou. Počas krstu na Fénixcone sme sa s Jardom stretli prvý raz osobne a odvtedy sme sa stretávali v baríku hotela na Fénixocne. Piatky v Brne bývajú plné príchodov, zvítaní, nespútanej zábavy, múdrych rečí, teórií… Rodia sa tam projekty, možno pri zrode ešte veľmi hmlisté. Aké čaro však získavajú, keď sa stanú skutočnosťou! S Jardom sme si padli do oka. Rozprávali sme sa o svete a o ľuďoch, o písaní, o neprajníkoch. Stali sme sa kamarátmi, čo si prezradia nejednu tajnosť!

Aj roku 2020 sme sa conu v Brne nevedeli dočkať. Ani sme sa nedočkali. Každoročne sme tesne pred Vianocami zabúdali na okolitý svet a venovali sa len fantastike. Toho roku však bolo všetko inak, cony zrušené, kníhkupectvá zatvorené, ostával len virtuálny priestor. A odrazu Jardo napísal, že ho už druhý raz lapla korona. Kvôli tej zákernej nákaze organizátori preložili Fénixcon na marec 2021– tam sme mali pokrstiť najnovšiu zbierku scifi poviedok českých a slovenských autorov Zajtra bude včera. Jardo pre nás napísal poviedku Gauneři. Opäť tú najlepšiu z celej zbierky.

Na březen 2021 sme sa tešili ako malé deti. Bude to smutný con bez Jarka…

Aký bol Jaroslav Mostecký?

Správny chlap, vynikajúci autor, rovnaká krvná skupina.

Ak je tam nejaká dobrá kaviareň alebo barík, Jarko, tak nám obsaď miesto…

Zombie apokalypsa (Holka od Freshdeads – Hydra, 2016)