Kto čítal predošlé diely, určite vie, o čom je reč. Kto nečítal, prečíta.
Princezná Viktória bola unesená a my veľmi túžime zistiť, kde sa nachádza. Ako sa jej darí? A kedy sa vráti domov? Mimochodom, jej domovom je Algor, kde je zima ako na Sibíri. Lenže k Viktórii sa dostaneme neskôr, najskôr sa pozrieme, ako situáciu znáša jej manžel cisár Andrej Korwarian. Prišiel o svojich ľudí, s ďalšími urobil krátky proces, iní dostali šancu o svoj život a jeho česť zabojovať. Budú potiť krv. A Jeho Veličenstvo algorský cisár spolu s nimi. Guľka, Hračička, tí všetci sa opäť stretajú a veľmi ťažko sa zmierujú s nedávnou minulosťou. (Obe mená boli zvolené úmyselne, lebo život je len jeden a čas uteká.) Nielen preto, že prišli o cisárovnú, ale aj preto, že mnohí ich priatelia za nepozornosť v službe zaplatili životom. Pravý a najväčší vinník vyhrotenej situácie, viridianský kráľ, sa vrátil na rodnú planétu. Algorský cisár mu doslova daroval život, hoci z Algoru ho vypovedal. Viktóriin brat pomaly chápe, ako veľmi sa nechal využiť jediným mužom, premiérom Menabaranu. Mužom bezcitným, prázdnym a úbohým, zato však ostražitým, podozrievavým a vypočítavým. Premiér má svoje plány, aspoň si o nich myslí, že sú jeho. Je to slaboch. Ani sám netuší, s čím sa zahráva, keď využíva služby GenetiXu a jeho umelých ľudí. Kto je Luciana? O čom premýšľajú vojaci ako Stone? Majú vôbec nejaké túžby? Takmer na samom konci dielu zisťujeme, že aj ich prázdne svaly o niečom snívajú, hoci iba o splnení rozkazu. A čo sa deje so sestrami, z ktorých jedna nedokáže zaradiť, čo sa už stalo, stane a práve deje. Natália sa vyrovnáva so smrťou doktora Jacoba Stensa po svojom. Neustále ho maľuje. Jej sestra sa zatiaľ snaží dostať ich z planéty a vydať sa na palube Udatného Achilla za pokladom. Loď skáče k majáku, ktorý v ich blízkosti vybuchne. Dostanú sa k stanici Bielogvardejského zväzu. Posádka tam pristane a uviazne v moci počítačových systémov, ktoré spravujú samé seba. Opravujú sa, upratujú si, plnia rozkazy dávno mŕtvych členov posádky a výskumníkov. Alebo žeby neboli všetci úplne mŕtvi? Pôvodne som si myslela, že časť so sestrami Vanbergovými ma už nemá čím zaujať. Našťastie som sa mýlila. Ich osud bol natoľko napínavý, že som si ho predlistovávala podľa nadpisov kapitol. Zažívala som ich obavy, dokonca úzkosť, či strach. Kto sa to potuluje po palube? O čo mu ide? Sestry v zúfalej situácii nemŕtve miesto opúšťajú, Viktoriin brat sa nechá vmanipulovať do ďalšej pasce, premiér žiada algorskú loď, ktorú dostane. Osobná garda cisárovnej podniká akciu na záchranu svojej vládkyne na čele s Jeho Veličenstvom cisárom. Za celý ten čas v „domácom väzení“, odtrhnutá od svojich najbližších, osamelá a zúfalá Viktória presne pochopila, kam patrí. Do Andrejovho náručia! Lenže ktosi sa s ňou pohrával. Zneužil jej telo, a my netušíme, aké sú jeho ďalšie plány.
Odporúčať knihu všetkými desiatimi je málo na vyjadrenie dostatočného stupňa všetkých superlatív, ktoré si kniha zaslúži. Kto chce hľadať chyby a nedostatky, nech hľadá. Nám ostáva posledná otázka. Kedy bude ďalší diel?
