Notoricky známe diela to majú ťažké. Každý má pocit, že ich pozná, že presne vie, o čom sú a teda ich netreba čítať. Veď aj posolstvo je jasné z mnohých recenzií, ktoré ho zdôrazňujú a kopírujú, aby potvrdili, že ho tiež pochopili. A možno presne preto som Válku s mloky nečítala, keď bola povinná, ale vrátila som sa k nej dnes, z vlastnej vôle a záujmu. Útla zelená knižočka mi akosi padla do oka. Nestačilo mi len vedieť, o čom je, potrebovala som ju prežiť, precítiť rukopis a pochopiť ho vlastnými myšlienkami.
Karel Čapek je fenomén, génius. Tvoril v čase nástupu fašizmu, takže mu mnohí pripisovali schopnosť predpovedať krvavý vojenský konflikt, ktorý zanedlho po jeho smrti skutočne zachvátil celý svet. Autor písal ovplyvnený prostredím a okolnosťami, v ktorých žil. Lenže šiel ďalej, za ne, prekonal hranice storočí, hranice kontinentov, odhalil podstatu ľudstva ako takého, žiaľ, nezmenenú po veky vekov. Obnažená pravda podaná jeho slovami je nepríjemná. Konflikt ľudí s tvormi, ktorých objavili v hlbinách mora /ani nie tak v hlbinách ako v pobrežných vodách, ale znie to vznešenejšie/ nemá koniec, autor sa zdráhal napísať záver , ku ktorému príbeh spel. Darmo sa v školách učíme, že historia magistra vitae est, stále nie sme schopní poučiť sa a robíme tie isté chyby.
Byť ľudský, kto ten výraz vymyslel? Čo presne by mal znamenať?
Čapek odhaľuje nepríjemnú tvár ľudskosti, plnú nevšímavého pohŕdania voči všetkému, čo sa nás osobne netýka.
Dobrodružstvo začína v Tichomorí plavbou kapitána van Tocha (pôvodom Čecha Vantocha) na lodi Kandong Bandoeng, ktorý na ostrovčeku Tana Masa hľadá perly a nájde veľmi zvláštnych tvorov. Domorodci o nich vedeli dávno a báli sa ich, ako sa obyčajne ľudia boja všetkého neznámeho. Tvorovia kapitána fascinovali, mal s nimi plány. Tapa-boys tak ich nazval. A týmto spôsobom o nich neskôr informovali aj prvé médiá.
Čapek sa prejavuje ako výborný znalec ľudskej povahy. Zobral si na mušku výlet bohatého synáčika, ktorý mal na ceste okolo sveta zmúdrieť. Mladík vycestoval s priateľkou, zlatovlasou Li a kamarátmi a komentoval dianie okolo prvého kontaktu s neznámymi tvormi. Jeho úvahy vyvolávajú úškrn, pokyvkávanie hlavou. Slečna Li viac myslela na seba a svoju kariéru umelkyne, ktorá sa ešte ani nezačala, než na svojho milého a skončila presne tak, ako si zaslúžila – totiž ako umelkyňa, ale bez milého.
Morskí tvorovia sa postupne dostávajú do módy, povrchne, bezohľadne. Sú všade a pritom ich nikto nevidí. Kapitán J. van Toch zatiaľ nachádza spôsob, ako opäť brázdiť moria a možno aj pozdvihnúť svojich tapa-boys, na scénu prichádza kapitál, vďaka ktorému získa loď a bude prevážať nových tvorov v nádržiach.
„Áno, pane, máte pravdu. Mně obchod zajímá ako umělce. Bez jistého umění, pane, nevymyslíte nikdy nic nového…“ str.60
Lokaj Povondra slúžiaci u pána podnikateľa Bondyho otvára dvere kapitánovi a vpustí ho, po krátkom zaváhaní, dnu. Od tej chvíle pán Povondra prežíva svoj vlastný vývoj, svoje nadšenia a postupné sklamania. Keby totiž neotvoril tie dvere…
Nič by sa nezmenilo. Tapa-boys by sa ujal niekto iný a koniec by bol zrejme tiež rovnaký. Len jeden bežný človek by nebol na seba pyšný, nebol by húževnato zaangažovaný, ani absolútne rozčarovaný na záver.
Škaredí, bezbranní tvorovia zatiaľ slúžia na lodiach ako otroci, lovia perly a jediné, čo žiadajú, sú nože na obranu proti žralokom či inej morskej hávedi. Koho vôbec zaujíma, proti čomu? Podstatné je, že stoja málo a zarobia veľa. Obchod s perlami sa rozrastá, až stráca cenu. Keď je niečoho priveľa, prestáva to byť vzácne.
Spolu so smrťou kapitána van Tocha, končí pomerne romanticko-dobrodružná časť a nastupuje tvrdý kapitál. Na valnom zhromaždení sa minútou ticha podnikateľ G.H. Bondy lúči s kapitánom aj so starým štýlom obchodovania so slovami: „Sindibád je mrtev, pánové…“
„Buď budeme kramařit, nebo budeme tvořit, ale nebudemeli myslet v kontinentech a oceánech, nestačili jsme na své možnosti.“
Hlboko sa ma dotkla scénka, v ktorej pán Povondra vedie syna do stanu s atrakciou, aby mu ukázal, ako ten mlok vyzerá. Mlok, ktorého, ako tomu on sám verí, práve vďaka nemu spoznal svet, trpí v strašných podmienkach. Ľudia zistili, že mloci sú schopní naučiť sa pár slov a zopakovať ich, rovnako ako to robia papagáje. A tak majiteľ atrakcie núti týrané zviera predvádzať čísla pre zábavu platiacich zákazníkov. Pripomenulo mi to cirkus so stanom, ktorý som videla nedávno. Bol v ňom minibazén s pravým žralokom, vyblednutým zvieraťom na pokraji síl.
Každý vie, že mloci existujú, ale o nich nevie nikto nič. Stačí ich používať, nie je potrebné ich hlbšie spoznávať.
„A viděl jste už někdy nějakého mloka, pane Bondy?“
„To vám ani nepovím, pane Weissberger. Vím já, co je to mlok? Nač bych to měl vědět? Mám ja čas se starat, ja to vypadá?“ str. 63
Pán Bondy čas nemal, pre neho boli dôležité čísla. Počty mlokov a ich cena. Dokonca aj vedci sa svojím neosobným prístupom podieľali na bezohľadnom zachádzaní so živými tvormi. Svojimi článkami, štúdiami dokazovali ich menejcennosť či dokonca citovú vyprahnutosť.
„… jeho erotická vášeň, jeho manželství a pohlavní tyranie, jeho dočasná věrnost, jeho těžkopádná a pomalá rozkoš, to vše jsou vlastně zbytečné přežité, téměř symbolické úkony…“ str. 65
Mlokov rezali, skúmali do hĺbky, popísali ich štýlom odosobneným od citov do najpodrobnejších detailov, napriek tomu vedcom niečo uniklo, predsa niečo nepochopili. Dospeli k záveru, že všetko iné, je zlé. Ak nie rovno zlé, tak nesprávne.
Asi je priaznivé, že sme doteraz vo vesmíre nenašli žiadny život, nevieme si ho totiž vážiť.
„Podobně je tomu s likvidací Římské říše, s kolonizováním pevnin, vyvražděním Indiánu a tak dále. To vše by se dalo dnes absolvovať nesrovnatelně rychleji, kdyby to bylo svěřeno kapitálově silným podnikatelům…“ str. 70
„Příroda není a nikdy nebyla tak podnikavá a účelná jako lidská výroba a obchod…“ str. 71
A spoločnosť existenciu mlokov prijala za svoju – objavujú sa ďalšie extrémy. Extrémni neprajníci, rovnako ako extrémni zástancovia. Aj cirkvi sa stavajú k tvorom božím „blahosklonne“. Mloci nemôžu podstúpiť krst, lebo nie sú potomkami Adama a Evy. Zato pracovať môžu od svitu do mrku, ľudia ich využívajú v stavebníctve, vo veľkom rozširujú pobrežia, stavajú prístavy – „lidskému blahobyt a mločí píli…“.
„… ale to vše není nic proti obrovitým technickým projektům úplné přestavby naší zeměkoule, jež čekají jenom nato, kdo by je financoval.“ str. 81
Politická satira je najvydarenejšou časťou Čapkovho diela.
„Někdo přece musí zůstat neutrální, aby dodával zbraně a všecko těm druhým.“ str. 85
„Jak se ty potvory jednou začnou bránit, tak bude zle.“
Lenže bohatstvo je zaslepené, samo sebe prináša skazu. Násilie pácha len ďalšie násilie. Ranený salamander, ktorého napadli, sa odpálil aj s útočníkmi. Varovné signály ľudstvo prehliada, samo si kope hrob.
A máme tu povedomé správania médií, ktoré ani vtedy neboli, nie sú a nikdy nebudú nezávislé.
Loď Flambeau bola potopená záhadným výbuchom z morských hlbín. V novinách sa však písalo, že nabehla na skalu a po výbuchu kotla sa potopila.
Až keď začínajú byť útoky mlokov nepopierateľné, prekvapené ľudstvo volá na zodpovednosť tých, ktorí ich vyzbrojili.
Ktorí to boli?
„Nikdy lidstvo neprocházelo tak vysokou životní konjunkturou jako dnes, ale najděte mi jednoho člověka, který by byl šťasten, ukažte mi třídu, ktorá by byla spokojena… pocit nejistoty, tísně a nepohodlí.“ str. 97
A v takomto ovzduší sa nájdu zástancovia konca ľudstva medzi ľuďmi. Lenže nie je možné zastaviť dodávky mlokom, lebo by to spôsobilo ťažkú krízu.
11. novembra nastalo zemetrasenie v Lousiane, všade sa o ňom písalo, ľudstvo bolo zdesené. Ibaže zemetrasenie nastalo aj v Číne.
„Ačkoliv třesy země v Kiangxu svým rozsahem daleko překročili pohromu v Louisianě, věnovalo se jim celkem málo pozornosti, neboť na katastrofy v Číně je svět už zvyklý a nezáleží tam, jak se zdá, na nějakém tom miliónu životů…“ str. 107
Keď sa už nedá popierať, že mloci útočia na ľudí, kostoly sa napĺňajú, ľudstvo v svojej zbožnosti vzpína ruky k nebesiam a verí na zázrak. Mloci zanechávajú odkaz: Opustite brehy, ktoré vám určíme. Hory sa budú búrať až nakoniec. Budete pre nás pracovať na odbúraní vášho sveta.
A myslíte si, že sa ľudia konečne spamätali a začali spolupracovať, aby sa spojili a našli spolu riešenie?
„Státům napadeným Salamandrem lze poskytnout mezinárodní pomoc jenom tím, že se jim povolí zahraniční půjčky k úspěšné obraně.“ str. 112
Tak ďakujeme, to ste nám pomohli.
Mloci sú féroví, môžu nám za svet dobre, áno, skvelo, zaplatiť. Odporúčajú kupovať rýchlo, lebo cena sveta bude časom klesať /doslova ku dnu/.
Svet začal s mlokmi vyjednávať prostredníctvom advokátov, ktorým ležal osud sveta na srdci, veď boli tiež ľudia. A tak páni navrhli predávať strednú Čínu. Čínsky delegát sa ujal slova, ale bohužiaľ, nebolo mu rozumieť.
„Víš, ono se to vymstí, taková lehkomyslnost.“ str. 117, hovorí autor.
Pán Povondra stárne a jeho ideály dostali poriadnu nakladačku. Svet sa scvrkáva, hranice mora sa blížia k Česku, Nemecko sa potápa.
„Tam jsou Němci… To je jejich věc.“ str. 118
Nikto nebol schopný zastaviť to včas.
„Všichni měli tisíc naprosto správných hospodářskych a politických námitek, proč to nejde“ str. 120
Všetci chceli mať tých mlokov čo najviac, všetci chceli na nich zarobiť. Nakoniec sa mloci postavili proti nim.
„To by bylo, aby se nenaučili od lidí, jak se dělají dějiny.“ str. 122
A mne ostáva jedine veriť, že sa to mloci od ľudí nenaučia.
autorka článku: Katarína Soyka
