Piatok – vítačky

Najobľúbenejšia, nepracovná časť conu. Všetci prichádzajú, vítajú sa a vedú rozhovory, ktoré pred rokom nestihli dokončiť.

Robert Pilch, Mark E. Pocha a Jan Hlávka

Mark E. Pocha a Jaroslav Mostecký s Betkou

Kým prvá Hydra letela na prednášku Jana Šimůnka o mikróboch na kozmických lodiach (odkiaľ sa berú, čo žerú, ako sa menia, kam putujú a či má zmysel s nimi bojovať), druhá Hydra zašla obhliadnuť amatérsky akčný postapo film Drsný spasitel podľa literárnej predlohy Miroslava Žambocha, spolu potom mali získať autorov autogram, lebo je dobre známe, že tvorca akčnej lahôdky nebýva v sobotu na cone zastihnuteľný.

Filmová prezentácia sa konala až o 23:30! Nadšenci zab(p)íjali čas, aby vydržali. Podarilo sa. Začínajúci filmový režisér Jaroslav Šetek z Jihlavy natočil film Drsný spasitel s označením od fanoušků pro fanoušky, a je to poznať. Film vyvoláva otázky, či budú tvorcovia schopní natočený materiál dobrúsiť a dať mu vhodnú formu. Zvuk pôsobí duto a príbeh je bez znalosti literárnej predlohy nepochopiteľný. Tvorcovia akéhokoľvek filmu by si mali uvedomiť dôležitosť kastingu. Môžete sa pozerať aj na prachsprostú hovädinu, ak sa bude na koho pozerať, všeličo odpustíte. To napríklad rovnako amatérsky Socialistický zombie mord v réžii Rastislava Blažeka (momentálne oceneného špeciálnou cenou za scifi v súťaži Martinus Cena Fantázie 2018 – podľa Hydry za úplne najlepšiu scifi poviedku Kremíkove nebo), stojí o niekoľko kategórií vyššie, zaujal akciou, vizuálnym stvárnením, kostýmami, peknými dievčatami, rekvizitami z čias socializmu a tým, že tému nebral vážne. Natáčanie amatérskeho filmu SZM vyšlo v celku na 19 152 eur aj 49 centov, Drsný spasitel zatiaľ hlási čosi okolo 156 000 Kč. Uvidíme, budeme mu držať palce.

Zbližovanie, spoznávanie sa a stieranie rozdielov medzi účastníkmi conu ďalej pokračovalo do rána bieleho.

Mark E. Pocha, Kristína Halaganová – zástupca šéfredaktora blogu Knižní díra a Soyka

Rokovania boli tajné (zastreté rúškom tajomstva často aj pre zúčastnených), vy sa len tešte na výsledky, ktoré čoskoro prinesú. Budeme vás informovať.

Sobota – záhada strateného Serjožu a práca

Druhý deň vždy začína ťažko. Aj témy boli ťažké.

Prednáška Haniny Veselé Prokleté knihy aneb jak se psalo před sto lety zaujala informáciami o cenzúre, dlhom zozname cenzurovaných dobrodružných, erotických i detektívnych knižiek. Vedeli ste, že začiatkom dvadsiateho storočia boli zakázané aj westerny? Mnohé z kníh sa napriek cenzúre rýchlo šírili, za ich odovzdávanie do rúk úradníkom boli vypisované odmeny v podobe „umelecky hodnotnej knihy“. Kým niektoré tituly nenávratne zmizli a vieme o nich len na základe zoznamov, iné sa zachovali a môžu kaziť dobrý vkus hlavne zberateľov, ktorí ich doslova lovia na internete a po rôznych aukciách. Hanina prezradila (pošepky), že o niektorých tituloch zberatelia mlčia a len tušia, kde sa môžu nachádzať, podľa náznakov tipujú, v ktorej zbierke či domácnosti, lebo knižní zberatelia sú vraj fanatickí paranoici – nechcú prezradiť názvy svojich najlepších kúskov ani obsahy knižiek. Snaha určovať, ktoré knihy by sa mali a ktoré nemali čítať, je zrejme taká stará ako prvé literárne diela. A rovnako arogantná nadradenosť tých, ktorí si myslia, že nevhodné knihy treba páliť, odhadzovať alebo zakázať. Často sa mýlili. A zatratili alebo zničili klenoty nevyčísliteľných hodnôt. Práve týmto mienkotvorcom by mal niekto vysvetliť, že skutočne inteligentní ľudia najskôr pochybujú, potom už vedia, že aj tak nič nevedia.

Aby hlavám Hydry privialo aj trochu čerstvého vzduchu do rozpálených nozdier, vybehla Soyka do Brna spoznávať okolitý svet. Nasledujúce slová sú prepisom zo záznamov mestských kamier, lebo návšteva niektorých antikvariátov je v Brne vyložene nebezpečným dobrodružstvom.

Neznámy Brňák

Serjoža, muž skoro dvojmetrový, vojde do budovy a viac z nej nevyjde. Ostatní ho čakajú pred vchodom a čosi záhadné, nevysvetliteľné a neočakávané sa stane. Po polhodine čakania sa kamaráti odvážia vstúpiť do antikvariátu, veď sú traja. Keby sa dialo čokoľvek, budú si pomáhať. Ale nie, ich priateľa nik nevidel a predavačka tvrdí, že pivnicu nemajú. Čím, samozrejme, posilňuje podozrenie, že majú!

„Možno ho tam držia násilím a nútia ho čítať filozofické traktáty, knihy s presahom alebo so sondou do duše!“ desí sa najhoršieho Soyka.

„Nie! K tomu by Serjožu nikto neprinútil,“ namietajú ostatní.

„Skúsim mu zavolať,“ navrhuje Soyka. „Ak začujeme zvonenie jeho mobilu, pôjdeme Serjožu zachrániť.“

Všetci súhlasia.

Zvonenie sa neozýva, aspoň nie zvonku. Serjoža totiž dvíha telefón.

Záhada sa však stane ešte záhadnejšou. Serjoža údajne vyšiel z budovy a nikoho pred ňou nevidel! Nevidel!!! Pritom všetci stáli pred vchodom.

Čo sa skutočne stalo v Serjožovom živote za tých pár minút?

Bude lepšie ho teraz nejaký čas pozorovať. Ak sa na ňom prejavia akékoľvek rozporuplnosti, radšej ho nahláste. Nie je vylúčené, že jeho telo použili na nejaký nechutný mimozemský experiment!

Ktovie kto?

Po obede Lenona neodolala šarmu Františka Kotletu a započúvala sa do vtipných scénok zo života autora drsných brakových krvákov. Na diskusii spojenej s autogramiádou sa každý mohol autora opýtať, čo chcel, drzé a intímne otázky boli vítané. Sympatický drsoň prítomným vysvetľoval, že dobre vie, čo píše a iné písať nechce, miluje akčné oddychovky a neznáša, ak v jeho knihách kritici hľadajú „vyššie zmysly, hyperdimenzionálne odkazy či politické postoje.

„Je to brak!“ povedal.

A my nadšene súhlasíme. Ešte zopár podpisov do knižiek, jedna fotečka, majstre, a šup ďalej, veď stretnutia so spisovateľmi ešte neskončili!

František Kotleta podpisuje

Fénixconu sa podaril krásny kúsok, na besedu s názvom Psaní v různych vesmírech priletel Kevin J. Anderson. Hneď sa opýtal, či náhodou nie je prítomné nejaké vydavateľstvo. Hydry nemali odvahu sa prihlásiť, ale niekto ich prezradil. Kevin J. Anderson s úsmevom na tvári ponúkal, že do slovenčiny zatiaľ preložený nebol, ale ak by sme chceli… Tento plodný autor dlhé roky prispieva knihami do sveta Star Wars, Akty X, Duna a napísal aj vlastnú sedemdielnu ságu: Sága sedmi sluncí /vyšlo v češtine/. Než sa konečne stal spisovateľom, bol viac ako 750-krát odmietnutý vydavateľstvami a dokonca zato získal cenu najviac odmietaného autora! V detstve si namiesto bicykla kúpil písací stroj. Dnes píše päť kníh ročne – väčšinou ich diktuje asistentke, keď sedí, cestuje, behá, prechádza sa…

Kevin J. Anderson a Soyka

Kevin J. Anderson a Lenona

Po rýchlej káve

sa obe Hydry natlačili do prepchatej sály, v ktorej Robert Waschka predvádzal a vysvetľoval – Stovky podivností v bojových scénách, literatůře, filmu a hrách. Všetky nesprávne bojové útoky, postoje a nezmysly boli profesionálne predvedené a vysvetlené, našťastie sa to obišlo bez useknutých rúk a nôh figuranta, ktorého majster šermu nešetril. Veď ma takých v zálohe ešte zopár, údajne apdejtnuté verzie. Asi najviac sa ohovárali Game of thrones a Vikingovia, uznanie získalo pár scén z Tróje s Bradom Pittom. Lenoninu militantnú dušičku v kútiku potešilo, že je skutočne možné, aby jeden jediný dobre vycvičený zabijak zabil sto ľudí, ak na to má vhodné podmienky – napríklad hmlou zastretý les či mestské uličky. RW to názorne predviedol aj na príklade blízko stojacich divákov. Zaujali aj ukážky gunfightu (boj s útočníkom so strelnou zbraňou).

Večerný program pre Hydru znamenal prácu. Po krátkom vyhlasovaní víťazov rôznych súťaží, v ktorých uspeli viacerí slovenskí autori – ako napríklad Aňa Olejárová v súťaži Daidalos skončila štvrtá a Miro Švercel sa prebojoval do užšieho výberu 28 poviedok tej istej súťaže.

Skupina literárnych nadšencov projektu Lehké fantazijno zohrala krátku scénku z prostredia zbierok Žena s – levom, sovou, drakom a labuťou.

Zuzana Hloušková a Františka Vrbenská – Lehké fantazijno

Zvieratá bez ženy

Každý, kto čítal Ženu se sovou, vidí sovu

Potom nastala hodina H.

Príprava: Lenona, Mark a Soyka

Posilňovanie: Kristína, Soyka a Miro Švercel

Pre český trh sa krstila zbierka hororových poviedok českých a slovenský autorov Koleje smrti a strašidelné drabble od Lenony Štiblaríkovej – Abeceda žerie deda.

Františka Vrbenská, Hanina Veselá, Lenona, Soyka, Martin Paytok, Mark

„Myslel som, aký som originálny, kým som nezistil, že hneď prvá poviedka z Kolejí smrti má podobný motív, ako tá moja,“ konštatoval s úsmevom Martin Paytok, jednoznačne originálna vychádzajúca hviezda akčnej fantastiky

„Koleje môžu byť všelikde, napríklad kamera sa pri filmovaní pohybuje po koľajniciach,“ Františka Vrbenská

„Kto chce preštiknúť Koleje?“ Soyka sa pýta publika

Koleje smrti prvý preštikol Serjoža… alebo ten, kto využíva jeho telo

Ani Anna Šochová sa nedala dvakrát ponúkať

Prítomní s radosťou preštikávali zaujímavú brožúru a Abeceda čakala na dobrovoľníka, ktorý ju popľuje pre šťastie. Hneď bolo vyhlásené, že si ju potom môže nechať. Čo Mark E. Pocha komentoval slovami: „Priatelia, teraz môžete verejne napľuť na slovenskú literatúru a bude to v poriadku.“

Sú takí, čo tvrdia, že sa na krste dokonca spievalo

Abeceda žerie deda v dobrých rukách

Kto popľuje knihu pre šťastie?

Ako „dobrovoľník“ bol vybraný Zdeněk Rampas, na knihu by však odmietal napľuť, nie, ani pre šťastie to neurobil, radšej sa otočil na Marka… a zaželal mu veľa šťastia. Kniha ho potešila😊

Zdeněk Rampas by knihu nikdy neopľul

Krsty kníh ďalej bežali jeden za druhým, času bolo málo, takže Soyka úplne zabudla vyhlásiť zbieranie poviedok do novej česko-slovenskej scifi zbierky. Autorov teda obchádzala osobne a veru, už to vyzerá, že zoznam sa čoskoro poriadne rozšíri.