Besedovali sme a conovali
Hektické dni začali vo štvrtok besedou v Staromestskej knižnici v Bratislave, kde Lenona so Soykou predstavili študentom strednej priemyselnej školy elektrotechnickej, čo to fantastika je, aké žánre a subžánre k nej patria a kto ju píše na Slovensku. Svoju prednášku dopĺňali čítaním krátkych pasáži z rôznych diel, priznajme si, najviac zaujala zbierka Z temnôt od Marka E. Pochu a poviedka – Mal ich na háku.
Hydra na záver knižnici darovala zopár svojich kníh a sľúbila, že ešte nejakú prednášku zorganizuje, najbližšie zrejme dňa 20. mája 2016 na Deň včiel, kedy by bolo možné predstaviť 
knihu Praktická apiterapia /vydalo Vydavateľstvo Hydra 2015/ a projekt na záchranu včiel, do ktorého sa Hydry zapojili.
Piatok – dlhoočakávaný, nekonečnevzdialený. A odrazu bol tu. Priame spojenie z Bratislavy do Brna poslúžilo na rýchločítanie poviedok do fénixconovského workshopu. Tidi- tada tidi-tada – hrkanie vlakovej súpravy upokojovalo myseľ, Hydry sŕkali kávičku v jedálenskom vozni a chystali sa na Fénixcon 2016– mal sa niesť pod názvom Odyssea.
Neskorší príchod Hydry pripravil o pohľad na Odysseu organizátora Fénixconu Romana „Doktora“ Hrušku v suknici pri otváracom ceremoniále – škoda, bol to pohľad pre Bohov.
O 20:30 sa v Salónku Prezident chystal Odysseu Československého fandomu vysvetľovať jeho súčasný prezident Zdeněk Rampas. Nechýbalo spomínanie, nostalgia. Ostrieľaní dinosauri si vraj nevšimli, že svoj zápas za presadenie fantastiky v našich krajinách vyhrali, a popritom stihli aj vyhynúť.
Nasledovalo premietanie zaujímavých filmových skratiek – Šaman – o schopnosti človeka presvedčiť stroje, ktoré sa snažia vyhubiť ľudstvo a spôsobiť apokalypsu, aby vraždenie nechali. /Ale možno bol obsah úplne iný. Film bol totiž v angličtine a chýbali titulky/. Druhá chuťovka bola Kung Fury – super, špica, brutál, absurdita v štýle čínskeho kongfu. Nezastaviteľný hrdina, ktorý sa púšťa do boja so zlom so slovami „mám prácu“ – je jednoducho neporaziteľný bez ohľadu na gravitáciu, zákony zachovania energie a iné somariny. Na neho nik nemá, kamkoľvek sa dostane v čase, situáciu zvláda s nadhľadom, pričom nepohne ani brvou na tvári. Menšie nedorozumenie rieši len so svojím nadupaným autom, našťastie trvá sotva pár sekúnd. /Opäť mohlo dôjsť k posunom nielen v čase, ale aj preklade…/
Prvý deň conu býva plný zvítaní, diskusií za okrúhlym stolom
či dokonca, hádam to môžeme prezradiť, tancovania do rána bieleho. Našťastie tu sa žiadny dôkazový materiál nezachoval /a Hydry tvrdia, že tam neboli/.
Sobota, to je už iná káva: zalievaná, turecká, šmecová – ako sa vám páči.
Deň začal zostra prednáškou niekoľkých vydavateľov O putování knihy na pult a ještě dál.
Michael Bronec, Robert Pilch, Egon Čierny a ďalší oboznamovali prítomných so svojimi skúsenosťami a strasťami, ktoré musia prekonávať, kým sa kniha – vytlačená a voňavá dostane na pulty kníhkupectiev. Aké ťažké je niekedy komunikovať s autorom, zvládnuť spoluprácu s korektormi, redaktormi, editormi a vyhnúť sa hospitalizácii doktormi. Hydry by mohli rozprávať. Lenže to vás nezaujíma, pre vás je dôležitý výsledok. Takže poďme radšej ďalej.
Po toľkých rokoch sa Hydry konečne po prvýkrát dostali aj do slávnej Brnenskej Kostnice.
Vynikajúci výklad a umelecké sochy poskytovali silný zážitok, ktorý doznieval ešte dlho v dušiach všetkých zúčastnených – prach si a na prach sa obrátiš. Uvedom si to a užívaj, kým môžeš…
Spoločenský obed a príjemné posedávanie museli Hydry prerušiť, lebo ich čakali krstiny.
Zrodili sa dve ďalšie knihy. Po scifi Zabudnutý vesmír od Tona Stiffela, absurdnohumronej fantasy Príbehy spod kiltu od Filipa Červenáka a fantasy s nadprirodzenými bytosťami Cval kentaura od Kataríny Soyky sa zrodila zbierka samopašných poviedok od česko-slovenských autorov Rozmarná fantastika, doplnená početnými ilustráciami a military scifi Tester Lenony Štiblaríkovej, ktorá v roku 2014 získala v CKČ medzi novelami zaujímavú štvrtú priečku.
Po návrate do hotela Slovan sa počudované Hydry stretli zoči-voči Geraltovi z Rivie a hneď to zaiskrilo.
Nebudeme vysvetľovať, kto je Geralt z Rivie, prečítajte si!
Soyka dobiedzala, Geralt zaútočil na potvoru
Lenona použila vražidaci pohľad. Geralt sa nezľakol, tasil zbraň. Lenona prosíkala… Soyka by ju pokojne obetovala, veď za každú hlavu dorastú ďalši dve. Dohodli sa na mierovom odchode.
Reštaurácia Bugatti sa zapĺňala, nečudo, autorka pentalógie Mycellium – Vilma Kadlečková krstila svoj román O Snovačce a Přemyslovi
Hydry vystasili svoje Myceliá na podpis.
Po nej krstila Zuska Stožická najnovšiu zbierku poviedok Mamut farby malinového lekváru
a obe vyššie spomínané dámy zostali pri pódiu, lebo sa autorsky podieľali aj na Rozmarnej fantastike.
Spolu 29 autorov +13 ilustrátorov prispelo k rôznorodosti a lákavosti scifi, fantasy, či hororových príbehov, lebo aj čierny humor je humor.
Mali by ste sa zabaviť, mohli by ste sa pousmiať a niektorí sa budete možno aj rehotať. Je to na vás, lebo veď proti gustu… poznáte to.
Lenonin Tester
získal krásnu noirovú obálku od Eriky Kubičkovej, ale tiež sa budete skôr zabávať ako obávať. Nechýbajú sarkastické hlášky, cynický nadhľad a zbrane. Zbrane predovšetkým, lebo Slovensko je svetovou zbrojárskou veľmocou. To ste nevedeli?
Autori sa krstu nevedia dočkať: Zdeněk Rampas, Petra Štarková, Petra „Dragita“ Machová, Tereza „Temnářka“ Matoušková, vzadu Václava Molcarová, Andrej Jáchim a Jan A. Braun
Krstní rodičia – Lucia Lulu Bocková, predsedkyňa slovenského Fanodomu a Zdeněk Rampas, prezident Československého fandomu pokropili obe dietky čarovným nápojom zlatou slivovicou (59).
My sme svoju časť urobili, teraz je to na vás.
Nastalo autorské fotenie. Škoda, že silnému zastúpeniu českej strany sa nevyrovanli slovenskí autori. Brno bolo pre nich priďaleko. A tak mnohí chýbajú, hoci si vďaku a obdiv určite zaslúžia. Všetkých autorov Rozmarnej fantastiky nájdete v článku Rozmarní autori na našej webovej stránke.
Tu vidíte, zhora a zľava: Vilma Kadlečková, Miro Švercel, Jan A. Braun, Andrej Jáchim, Lucia Lulu Bocková, Zdeněk Rampas, Václava Molcarová, Petra Štarková, Zuska Stožická s dieťaťom, Františka Vrbenská, Eva Piarová, opäť Zuskino dieťa, Petra „Dragita“ Machová, Tereza „Temnářka“ Matoušková, Katarína Soyka, Lenona Štiblaríková
Po krste nastalo podpisovanie a nakupovanie
Ľahko sa nám robia krásne knihy, keď nám pomáha krásna Evka Piarová.
Krstením odpadol Hydrám zo srdca obrovský kameň a opäť mohla začať bohapustá zábava.
Vlastne nemohla. Sľúbili sa na besedu Delší než Odysseovo putování aneb CKČ včera, dnes a zítra. Jiřina Vorlová a jej hostia spomínali na staré časy, obzvlášť na niektorých „výnimočných“ autorov, ktorí svojím prístupom posúvali pravidlá a vlastne formovali ich dnešnú podobu, pár slov sa venovalo aj súčasnosti, k zajtrajšku sa veľmi nedostalo. Súčasná podoba mloka – dnes ju získava len absolútny víťaz všetkých kategórií CKČ, kým kedysi ju získal každý víťaz kategórie. Dnes za víťazstvo v kategórii udeľujú Pulca.
Nasledoval Literání workshop naživo, počas ktorého už polomŕtvi autori nevládali obsedieť, takže sa na chvíľu odplazili do reštaurácie a venovali sa kecaniu, jedeniu, popíjaniu, teda tomu pravému conovaniu. Lukáš Herma prezradil, že sa stavil so svojou snúbenicou, že napíše poviedku za jeden deň a určite bude nominovaný. Všetci prítomní boli zvedaví, ako vo večernom vyhlasovaní dopadne, hoci zle už dopadnúť nemohol – skutočne bol medzi nominovanými. A tadááá, získal tretie miesto vo svojej kategórii – Lukáš, blahoželáme!!!
Lenže aj Hydry mali svoje ohnivká v CKČ – nominovaní boli:
Lenona Štiblaríková a Andrej Jáchim v kategórii krátka poviedka, obaja skončili v prvej päťke! Sme na nich pyšní.
Andrej Jáchim,
Lenona Štiblaríková –
Držali sme im palce
Celkovo sa dá hodnotiť účasť skupiny Fantastického literárneho workshopu, ktorý sa pravidelne koná v Mestskej knižnici v Bratislave, ako viac než dobrá. Stačí sa zorientovať v tabuľkách.
Úspešný bol aj ďalší Slovák – Miro Švercel /samozrejme, že má poviedku v Rozmarnej fantastike/, ktorý získal nomináciu v súťaži O dračí řád a skončil na šiestom mieste
A na Hydry čakal ešte jeden veľký rituál – oficiálne prijatie do Conan society na Althingu.
Roman „Doktor“ Hruška a drsňácke knihy
Barbarky prijali mená Soyka a Lenona a prisľúbili, že budú dodržiavať tvrdé pravidlá spoločnosti.
Soyka teda prisľúbila, že bude znásilňovať ženy – ešte bude potrebné doriešiť nejaké technické detaily, na počudovanie Lenona nič prisľúbiť nemusela. Čo bude ďalej? Ale čo bude ďalej?! Ďalej už len niečo bude.
