FANTÁZIA 2019

 

27 poviedok a jedna lepšia ako druhá. Od istého času milujem poviedkové čítanie, pretože sa nerada hlbšie ponáram do rozsiahlych príbehov, keď ich musím prerušiť – áno, nestíham iné povinnosti.

Vďaka zbierke som si znovu uvedomila, akí sme – každý iný, ako rozdielne texty vnímame, ako rozdielne ich hodnotíme. Keby som bola porotkyňou, zrejme by boli iné výsledky. Keby ste boli porotcami vy…

Jedno však výberu uprieť nemožno, ide o veľmi kvalitnú literatúru. Nemám výhrady voči žiadnej z poviedok a jediná, ktorú hodnotiť nebudem, bude tá moja, Kataster katastrofa – pôvodne nominovaná na cenu za najlepšiu fantasy poviedku, na cenu, ktorú nezískala, lebo narazila na vynikajúcu Gosbuster od Ivky Monárovej Dubcovej. Blahoželám, Ivka!

Zborník je hrubý, čo ma potešilo najviac. Znamenalo to, že dostatočne dlhý čas strávim s fantastikou. Nechávala som si pre každú poviedku deň dva. Veď príbehy treba vychutnávať. Ja som doslova mlsala. A moje oči láskali nádhernú obálku, ktorú vytvoril nesmierne talentovaný Brian Terrero.

Ale aby som len nechválila, trochu ma prekvapila gramatika. Vôbec tomu nerozumiem, ako je možné, že sa do tlače dostalo toľko chýb. Keďže som jednou z autoriek, ktoré majú poviedku v zborníku,  korektúry  som zažila na vlastnej koži a videli sa mi v poriadku, dôsledné. Ako je možné, že z textov na mnohých miestach vymizli čiarky? Rovnako nesprávne sú písané niektoré priame reči. Ja viem, že podobné veci sa stávajú. Na vine sú škriatkovia! Kradnú písmená, vymieňajú znamienka a hrozne ich to baví. Aj u nás v Hydre neraz vyšla tlačou predposledná alebo staršia textová verzia titulu namiesto záverečnej, s opravami. Pri takom množstvo poviedok nečudo. Autorov a prepisov je veľa. To sa stáva, hlavne ak kontroly prebiehajú v strese.

Čítaniu však takéto záležitosti neprekážajú a určite vás o umelecký zážitok nepripravia. Pokojne sa pustite do príbehov.

Nebudem poviedkam udeľovať body, pripadá mi hlúpe hodnotiť ich ako učiteľka v škole, obzvlášť keď nedisponujem všemocou a všepravidvým jedinonázorom. Vyjadrím len svoje veľmi subjektívne pocity.

Pustime sa do toho!

 

Vanessa Jóriová

DRAKOBIJEC

Škoda tej dejovej koncovky, ktorou autorka pochovala všetko, čo budovala. Stúpavé nádeje a vieru v hrdinu, ktorý to predsa mal dokázať. Veď sme mu držali palce!

Zrejme je dnes moderné vyhnúť sa happy endu za každú cenu. Mne chýbal.

Ale povedzme si, že autorka je mimoriadne talentovaná, jej príbeh sa číta výborne.

 

Branislav Majerník

KRUHY

Príbehy sú síce dobre napísané, ale pripadajú mi absolútne neinvenčné. Budujú na dávno vybudovanom, takže mi to prišlo trochu ako lacné vykrádanie. Alebo strieľanie na istotu. Dám tomu politickú korektnosť, odsúdim, čo iní odsúdili, takže všetci pokyvkajú hlavami. A dám tomu ešte akože presah. Možno to niekomu stačí, mňa to veľmi neoslovilo.

 

Robert Lenárt

PRIEHRADA

Prvá topka! Kamaráti rybári zažijú niečo nevšedné, s hororovou atmosférou. Škoda toho zrýchleného konca. Iba dorozprával, čo predtým strašidelne prežil.

Toto je v krátkom čase už druhá poviedka „z vody“, ktorá ma oslnila. Tú druhú nájdete v  pripravovanej zbierke scifi poviedok vydavateľstva Hydra – Zajtra bude včera. Hádam vyjde niekedy v septembri.

 

Barbora Vinczeová

GOMBÍK

Kraťasík o Smrťovi, ktorý potrebuje prišiť gombík na plášť. Rovno sa priznám, že nie som fanúšik pratchettovského humoru, ale táto zábavka sa mi pozdávala. Dobre napísané, vtipné. Palec hore.

 

Miro Švercel

HIS SUNT HOMINES

A znovu sa priznám, že nemám v láske používanie latinských slov do názvov. Vždy mi pripadali ako frajerina, akože ja viem, a ty, čitateľu zlatý, si význam nájdi. Často sme to rozoberali na Fantastickom literárnom workshope v Mestskej knižnici, kde to ostatným neprekážalo, takže to bude asi len moja úchylka.

Ale v tejto poviedke bolo aj množstvo štylistických chýb, ktoré ma trochu brzdili.

„Zaostril na prichádzajúcu dvojicu a podišiel im v ústrety.“ (dvojicu – jej v ústrety) str. 78

Alebo hlúposti typu:

 „Sústredil sa dívať žene do tváre…“ str. 78 (sústredene sa díval, alebo snažil sa dívať, sústredil sa, aby sa díval…)

 „Antropológove pery opustil vzdych úžasu.“ str. 80

„Kolegove oči vrhli po nej otáznikmi.“ str. 83

V texte je množstvo úplne zbytočných trojbodiek, ktoré čítanie zdržujú.

Často bolo nadmerne používané ALE a niektoré „vtípky“ mi nesadli.

Aj hrdinovia sa chovali akosi čudne, boli v zajatí, videli smrť kolegu a vraj prskali smiechom.

A nákaza sa objavuje náhle, kdesi ku koncu poviedky, ako keď čarodejník vytiahne z klobúka bieleho zajaca. Hlavný hrdina strieľa svojej milej ponad plece, akoby nebolo riziko, že ju nechtiac zabije. Motivácii Buka som nerozumela. Veru, šlo to akosi mimo mňa.

 

Ivica Ďuricová

NÁDEJ ZOMIERA POSLEDNÁ

Hope je 12 ročné dievča, superinteligentné. A ani veľmi nie obyčajné dievča. Celý svet po ňom ide. Vie všetko, lebo má prístup.

Odpadová DNA slúži na skladovanie dát, ich aktívny transfer prebieha dotykom. Stále som čakala, že sa niečo stane. Niečo temné. A ono nič. Príbeh dokonca nemal pointu. Ale nebol zle napísaný.

 

Ľuboslav Priesečan

STRÁŽNIK

Príbeh ma svojou temnou desivou osudovosťou nesklamal. Možno to nie je spravodlivé, ale vinný je ten, kto sa vinným cíti. Jim potrebuje odpustenie, lenže si sám nedokáže odpustiť. Žije pre mŕtvych.

Desivé, zimomriavkové čítanie. Vynikajúce!

 

Ján Gálik

DRUHÝ PRÍBEH

Toto bola dlho moja topka. Lenže tých najpríbehov je v zbierke viac. Neviem, či má zmysel potom rozdeľovať, že tento príbeh ešte viac, tento je o kúsok menej top. Lebo tak musia čítať iba porotcovia, aby prideľovali body. My čitatelia si našťastie môžeme len užívať, vychutnávať si plné priehrštia výborných poviedok, ktoré nás chytia za dušu. Mňa Druhý príbeh chytil natoľko, že som o tom hneď napísala autorovi.

Krásny príbeh!

 

Katarína Hrinčová

PRACH SI

Ide o trochu morbídnu hru s prachom z urny. Napísané a vypointované je to dobre, lenže miestami mi to predsa prišlo trochu nasilu. Som slabá povaha.

 

Eliška Ducárová

ŽENA V STROME

Bolo tu pár viet, ktoré mi zmysel nedávali. Pripisujem ich miernej štylistickej neobratnosti autorky.

„Príjemne ju pošteklila hlina a ožil v nej šum lesa, ktorý bol nad povrchom neviditeľný.“ str. 164 (ja som si myslela, že šum je neviditeľný všade.)

„Steblá trávy vyvierali spomedzi staré kamene a na krajoch rástli maky…“ str. 165 (pomedzi staré kamene)

Ale aj konanie postáv občas nie je úplne pochopiteľné. Rytier totiž hodí dýku starene, ktorú sotva pozná.

„Podzemný porast zhustol, papradie rástlo…“ str. 166 (ozaj podzemný?)

Akoby to písalo dieťa. Kdesi už takmer na konci textu sa spomenie, že osoby síce stále kráčajú a zásoby sa im míňajú, lenže čitateľ ani netuší, že nejaké zásoby mali.

Občas sa objavia aj smiešne komentovania.

„Nikto nespomenul, že takto sa správať nemá, aj keď to vedeli.“ str. 178

„Nástojčivo sa snažila s hocikým nadviazať očný kontakt…“ str. 178

A niektoré výrazy…

„Tak ako predtým pohľad zraneného oponenta zastavil prekypujúcu Helinu moc…“ str. 178

Neumne napísaný, avšak veľmi zaujímavý príbeh o tom, že neexistuje cesta do minulosti a hľadieť treba dopredu.

Páčilo sa mi to.

 

Miloslav Kučera

PEČEŇ

Chlap nechal v bare pečeň, lebo nemal čím zaplatiť.

„Vraj dokáže konkrétny orgán lákať k sebe rôzne charaktery.“

„Odkedy ju naložil do pohára, nemal o klientov núdzu.“ str. 186

😊

Počas bitky: „Tomu sa pred očami okamžite vybavil vreckový atlas Mliečnej dráhy…“ str. 189 😊

„Poďobaný vykonal (vletku – vsuvka) inventúru destilátov…“ 😊

 

Ivana Molnárová Dubcová

GOSBUSTER

Opäť jedna topka. Nečudo, že zabodovala o najlepšiu fantasy, všetkých nás preskočila a získala ocenenie.

Príbeh rozpráva o odprevádzačovi duchov a jeho nadanom synovi. Dostala som sa na vlnu duchov a cítila som sa ako doma, ako vo vlastnom príbehu z Príšer z prímestskej štvrte.

Dej odsýpa a na konci je prekvapenie. Paráda!

 

Martin Miler

TRAJA KAMARÁTI+1

Občas sa v texte vyskytli podivné prirovnania.

„Oči mu žiarili ako vyleštené veštecké gule.“ str. 219 😊

Ide o vtipný príbeh o prvom kontakte. Páčil sa mi.

 

Bohuslav Tyrpák

OHNIVÁ ODPLATA

Miestami síce kostrbatá a trochu ťažkopádna štylistika, ale milé čítanie. Často sa vyskytujú nárečové slová.

„Kávu si zrob…“ str. 235 (áno, Lenona mi často takto zrobí kávu)

To sa raz jednému podnikateľovi začalo dariť, a potom sa naopak na neho smola obrátila – ohňom vpred. Voľačo sa požiarnikovi nezdalo, bo oheň to bol zvláštny. A príbeh krásny.

Vedeli ste, že zmok najskôr sedem rokov slúži, a potom sa mstí? A čo by ste povedali na to, keby sa muselo hasičské auto posvätiť aj s vodou v cisterne?!

„Gratulujem, budeš mať perfektné zábery, ako zachraňuješ zvieratko. Na to ženy letia. Teda ak si ho nezabil. Na to ženy neletia.“ str. 244

Ja som sa tak zabávala, že som si prestala všímať chybičky.

Aj koniec je krásny, viete, spraviť zo zmoka požiarnika – to je také originálne, milé a… Na to ženy letia😊

 

Radka Horniaková

PSIA PODOBA

Tlstý smradľavý Marek sleduje Adelu, ktorej zomrel pes Bodrík. Psy chodia do neba po dúhovom moste – to som nevedela. Ale tá predstava sa mi páči. (Pozdravujem Ťa, Filipko!)

Druhý pes sa volá Félix. No, a odtiaľ už je to celé fuj!

Vlastne sa mi nepáčilo, že som sa bála aj o psa. Hororové okamihy sa mi pozdávali len miestami, práve v momente, keď dievčinu v noci pes olizne, ale nie psím jazykom. Dievčina v minulosti prejavila voči tlstému Marekovi láskavosť, odvtedy ju sleduje.

„Kožuch patrí tomu, kto sa v ňom narodil.“ str. 260

V strašidelnom dome podvádzala žena muža so psom. Muž psa prizabil a zvliekol z kože. Pes ho vraj vtedy preklial.

Nemám rada takéto lacné, len nechutnosťami zaujímavé príbehy, ktoré spochybňujú všetko dobré. Akoby volali, nechoďte si do útulku po psa, bude čudný – zbavte sa ho! Pozrite, ako pozerá! Pozrite, stále je vám za chrbtom! Ľudia sú hlúpi a zlí, sú schopní takým sprostostiam uveriť a nevinné zvery potom týrať. Túto poviedku som si neužila. Rozčuľovala ma.

A asi to tak malo byť, takže splnila svoj hororový účel.

 

Rastislav Blažek

NEVIDTEĽNÁ KORPORÁCIA

Výborná dystópia, ako to mám rada. Všade samá zeleň, hmyz a vtáctvo – avšak robotické. Páčila sa mi aj akčná časť. Vedci akoby sa zmenili na zombie – digital braindead😊

 

„LeGo bol vždy tak trocha veľké dieťa a neveril v nešťastné konce.“ str. 279

„Ľudstvo sa zmenilo na pacienta na prístrojoch. Ak by sa všetko vrátilo do pôvodného stavu, prišli by o kolobeh platieb.“ str. 288

 

Anna Olejárová

DUNGEONS AND DRAGONS POD STARÝM MESTOM

Aňa píše vtipne, takže človek sa nad niektorými jej vetičkami chichúňa, až sa drží za brucho. Ide o partičku deciek, ktoré sú nadšené pre urban exploration.

„… čepeľ… bola celá z tvrdeného plastu, aby ju nezachytili školské detektory kovov a dala sa dobre nosiť v rukáve.“ str. 291

 

„Takže mesto odpáli zabudnutá ruská jadrová hlavica!“

„Je americká, ruská rádioaktivita je neškodná.“ str. 293

„Čierny čaj ich nakopol aj zahrial ako obzvlášť silný energeťák, nie nadarmo tento nápoj pomohol Britom dobyť Indiu.“ str. 297

Opäť ma udivili niektoré formulácie, ako napr,: Na druhú stranu, nebola by jediná, ktorej! (namiesto – komu) pochod týmito katakombami dráždil nervy.

 

Tamara Šašková

BETA

Akože nie alfa. Inak, ja sa stále nedokážem zmieriť so slovom vlkolak. Prečo niekto schválil tento výraz? Čo mal kto proti vlkodlakom? Vyrastala som na slove vlkodlak, stále nás upozorňovali, aby sme to písali správne, a odrazu je tu vlk, ktorý lakuje. Hmmm

Títo v texte nereagujú na mesiac, menia sa len počas ruje.

Sexuálna scéna je napísaná výrazne lepšie než ostatné časti a koniec je zase klišé – temný. Nebol by moderný, keby dopadol len tak – dobre.

 

Martin Benkovič

ALE UŽ BY AJ STAČILO

Tu máme premrštený globálny zákon o ochrane osobného názoru.

„Čo ak povolia vraždy? Budeme sa beztrestne zabíjať?“ str. 328

Pekná ponáška na dnešné dni. Pripomína mi film Falling down – s Mikeom Douglasom a pravdu poviem, aj ja mám niekedy chuť žiadať si taký hamburger, ako je na reklamnom obrázku, hoci aj so zbraňou v ruke.😊 Ale to je o inom. Poďme citovať príbeh.

„Názor berú ako dačo, čo treba hneď a zaraz prezentovať a je jedno, či je na to okolie zvedavé!“ str. 338

Absurdita sa dala očakávať… aj na ňu došlo.

„… bol zákon o slobode názoru schválený krátkozrakými politikmi bez poriadneho právnického vzdelania…“ str. 345 – presne toto desí aj mňa. Dnes akoby každý rozumel všetkému a ten kto najhlasnejšie kričí, má pravdu. A ešte ten, kto má peniaze, lebo ten si pravdu kúpi.

 

Pavel Hlubík

TÍ Z LESA

Dielo, ktoré keby nemalo zbytočne politizujúce úseky, páčilo by sa mi ešte viac. Pretože bolo plné bytostí. Prečo všade pcháme tú malú, bezvýznamnú politiku? Veď po nej časom ani pes neštekne a noví čitatelia narážkam nebudú rozumieť, ak nebudú nadčasové, teda neadresné.

Inak je v texte nesprávne použitá priama reč, výrok jedného nemá byť v tom istom riadku ako výrok niekoho iného.

Používanie farebných striekacích pištolí z hypermarektu sa mi ako nápad veľmi páčilo.

 

Roland Oravský

NOČNÁ SLUŽBA

Stále tvrdím, že horory rada nemám. Ale sem-tam ich čítam. Ba dokonca aj píšem. A občas sa mi páčia. Tento sa mi páčil veľmi.

Od Rolanda som čítala jeho Hypnos, aj V tieni Zeme a obe knihy môžem vrelo odporúčať. Je to príjemné, ľahké čítanie.

Dážď totiž zmýva hranice medzi svetmi a sú foťáky, ktoré zachytia duchov. Úžasné prostredie našich starých nemocníc – to je horor sám o sebe. Občas som na Špitálskej videla podobné chodby aj vlhké steny ako v príbehu, a veru počula som zvuky. Sama tam nezájdem – nikdy viac!

 

Dominika Madro

SPEVY TROCH POSMRTNÝCH RÍŠ

TOPKA! Keď som poviedku čítala prvý raz, bolo to narýchlo. Iné starosti som mala, nedovolili mi normálne čitateľsky si epos vychutnať. Ale teraz?! To som sa zahĺbila a chrochtala som blahom.

Pri štúdiu histórie a latiny som eposy stretla, celkom sme si rozumeli. Nehovoriac o tom, že antická mytológia mi na dlhé roky poznačila myslenie. (stále som poznačená). Toto bolo niečo podobné. Krásne vyspievané, priaznivo kladné vo výsledku. Joj, ani neviem, ako opísať, že sa mi poviedka neskutočne páčila. Zaslúžene zvíťazila. Dominika by určite mala nosiť vavrínový veniec na hlave. Jedno je isté, o nej ešte budeme počuť.

„Odplata je had!“ zavolala cudzinka. „Myslíš si, že ju máš zmotanú v prstoch, zatiaľ čo ona ti obmotala zápästia!“ str. 394

„Darovala ti za sladkosť pomsty ešte väčšie utrpenie…“ str. 401 (práve píšem historickú fantasy o pomste, takže sa mi príbeh veľmi hodí do nálady)

 

Marek Vaňous

WHALEY HOUSE

Neviem, prečo cítia slovenskí autori potrebu písať o amerických hrdinoch. Koho chcú osloviť? Amerických čitateľov? Pritom to mohol pokojne byť náš Jojo alebo Vilko.

Youtuber. Mal stráviť dovolenku na Floride, ešte chcel natočiť posledný strašidelný dom. Poznáte to. Plány ako aeroplány. Čo z nich ostane?!

Koncovka mi pripomenula vynikajúci film Záhada Blair Witch.

O domoch na mieste popraviska alebo cintorína sa hovorí, že v nich straší. A straší v nich ukážkovo. Po celý čas netušíme, čo je to za pani, čo Billa po dome sprevádza. Je ozajstná? A čo sa Billovi vlastne deje?

 

Veronika Sebechlebská

PEKLO NA GESSAYOVEJ 49

Už dávno si ma Veronika čitateľsky získala, lebo jej poviedku som v minulej Fantázii považovala za najlepšiu. Aj teraz musím uznať, že jej štýl je neopakovateľný, umelecký, reťazový -teda že jedno oko sa navlieka do druhého a pevne držia spolu. Akoby si udalosti podávali štafetu, preberajú ju, bežia, dej plynie. Hoci sa mi jej minuloročný príbeh páčil o kúsok viac než tento, stále ho hodnotím vysoko. Cynizmom mi pripomínala Lenonu – aj jej hrdinovia bývajú takí zlatúšikovia.

Niektoré prirovnania ma zaskočili, napr. o perách: „… mäsité a vláčne, ako bývajú čerešne tesne po prvej letnej búrke.“ str. 464

Mám v pláne po búrke si riadne obzrieť čerešne.

Na str. 467 vypadol kúsok textu…

Autorkin humor sa mi páči a súhlasím s ňou, že recyklovať nie vždy zanemená dodať veciam vyššiu úroveň😊.

Na strane 471 sa dokonca spomína hydra, hoci s malým H.

Očistec či peklo pre spisovateľa, každý si ho predstavuje inak. Ja si myslím, že Veronikin spisovateľ by mal padnúť na samé dno.

 

Lukáš Cabala

ZABUDNÚŤ NA PALERMO

Amanda a tajná izba. Ťažko hodnotiť túto poviedku, lebo je divná. V tej podivnosti je možné pozabudnúť na logiku, lebo inak by človeka zaujímalo, ako chodil hrdina na toaletu a čo jedol, keď v izbe toaleta ani chladnička neboli. Lenže ak prijmete jeho hru, potom už nič nechýba. Ostáva len dojem. Dej sa vytráca ako v hmle, mizne ako postava, mávajúca na rozlúčku. Zvláštne.

 

Zuska Stožická

O ZLATICI A RYBČÍKOVI

Opäť topka!!! Vôbec nechápem, ako sa to mohlo stať, že nakoniec táto vynikajúca poviedka nezískala žiadnu nomináciu ani víťazstvo. Taký je život. Nie každý, kto si zaslúži, aj dostane. Ale verte mi. Toto je jedna z najlepších poviedok zbierky.

Najskôr si poviete, že je to o panovačnej starene a rybárovi, ale je to aj o starcovi, čo ide na more. A je to predovšetkým o nás.

 

Zbierka je vynikajúca a hoci nemôže každá poviedka zaujať každého, mal by si v nej každý nájsť aspoň jednu-dve, ktoré ho potešia. Mne sa totiž páčili aj tie, ktoré som nepochválila.

 

Katarína Soyka