Dotyky budúcnosti – antológia slovenskej sci-fi
Tretia žánrovo zameraná antológia z vydavateľstva Artis Omnis ponúka zlatý prierez slovenskou sci-fi. Rozhodne by nemala chýbať v knižnici žiadneho fanúšika tohto žánru, avšak poviedky, ktoré sú do zbierky zaradené, určite zaujmú aj tých čitateľov, ktorý po SF len poškuľujú a zatiaľ váhajú, či jej dať šancu. Preto, ak váhate nad vhodnou kúpou darčeka pre brata, sestru, kamaráta a možno aj rodiča duchom mladistvého, snáď vás táto recenzia na antológiu postrčí správnym smerom.
Poviedky sú čitateľsky atraktívne témami aj ich spracovaním, nehrajú sa na to, čím nie sú, ale práve naopak, dávajú presne to, čo od sci-fi očakávame – zábavu, očarenie, akciu a prekvapenie. Skalný fanúšik možno nad niektorými zaváha, ba až ohrnie nos, ale mal by si uvedomiť, že antológia je výber poviedok zo staršieho obdobia (60. – 80. roky) až po súčasnosť a to je treba vziať do úvahy.
Musím povedať, že zostavovatelia – Martin Králik a Zuska Stožická mali šťastnú ruku, hviezdy im priali alebo je to so slovenskou sci-fi ružovejšie než som si myslela, lebo zo všetkých troch antológií – Farby strachu, Čas hrdinov a Dotyky budúcnosti – je táto posledná najvydarenejšia a najviac vyvážená.
Zbierku otvára nestor slovenskej fantastiky pre mládež Jozef Žarnay s poviedkou Hodina angličtiny (vyšla v časopise Ikarie 7/93), ako inak, zo školského prostredia, na ktoré sme u neho asi všetci zvyknutí. Ide o krátku poviedku o nevydarenom experimente, ktorý presunie školu do vzdialenej minulosti, čo vydesí, zaskočí a šokuje učiteľský zbor.
Umelec života od Jozefa Talla je ironickým gagom zo zbierky Vlasy Bereniky (Slovenský spisovateľ, 1961). Autorovi vyšli dve knihy: román Zelená planéta Zem (Slovenský spisovateľ, 1960) a zbierka poviedok Vlasy Bereniky (1961). Obe knihy sú svojim spôsobom skvelé a jedinečné. Pre tých, ktorí chcú vedieť prečo, ale nechce sa im čítať staršie knižky, prečítajte si aspoň recenzie na ne (nájdete ich na tomto webe v časti recenzie)
Témou prepojenia minulosti s prítomnosťou a objavením zvláštneho posolstva prispel do antológie Ondrej Krug v poviedke Strom – je súčasťou zbierky Vesmírny smiech (Osveta, 1991).
Drsná militantná vízia Alexandry Pavelkovej – Súkromná záležitosť (Krutohlav 2000, SSAF 2001) – z postapokalyptického Slovenska rozdelila naše územie na mestské štáty, ktoré medzi sebou zvádzajú kruté boje. A jedno malé dievčatko hľadá otca, aby sa oslobodilo.
Smetisko (Fantázia 37) Jozefa Girovského má kruhovú kompozíciu, takže hoci je jeho pointa odhalená už na začiatku, dôjde vám až po prečítaní celej poviedky. Hra s čitateľom vyšla – pobavila som sa. Autor je špecialistom na vytváranie zvláštnych samostatne fungujúcich fantastických svetov, ktoré vás vtiahnu, uveríte im a hráte podľa jeho pravidiel. Ak vás zaujala atmosféra jeho poviedok zo zbierky Zubaté slnko (Vydavateľstvo spolku slovenských spisovateľov, 2001), potom viete, do čoho idete a ľahko sa zžijete aj so svetom Smetiska , na ktorom sa z ničoho nič preberá hlavný hrdina. Síce sa nedozviete, ako sa tam dostal a prečo, ale to v konečnom dôsledku ani nie je dôležité. Hlavní sú hrdinovia, ich ciele a metódy, ako dosiahnuť svoje, lenže, čo ak sú túžby rôzne a telo len jedno?
Kým Alexandra Pavelková rozdelila Slovensko na bojujúce štátiky, Štefan Huslica ho rozhádal s južným susedom a to poriadne, až tak, že pôsobí ako vojnová zóna kdesi na Blízkom východe – ulice strážia hliadky vojakov OSN, pomáha im Červený kríž, do mesta prúdia dodávky humanitárnych organizácií a po uliciach sa potulujú našinci vykrikujúci nenávistné heslá: Maďari za Dunaj! či Visza, visza mindent visza! Bitky, násilie, vraždy a všadeprítomná zarytá nenávisť, sú denným chlebom Slovákov. Snajper hľadá cieľ a je mu jedno, koho zabije – Slováka či Maďara, veď život aj tak nestojí zaveľa. Poviedka Tri farby pochádza z vynikajúcej zbierky Niekedy (AM-Skalka, 2004), plnej takýchto a podobných alternatívnych vízií sveta. Š. Huslica, podobne ako J. Girovský, rád vytvára iné svety, pokrútené, postapokaliptické, militantné či alternatívne, ale vždy živé a fungujúce, s prekvapivou pointou.
Aj Juraj Toman sa v poviedke Zasaď strom, predaj dom dotkol postapokaliptickej témy a tak jeho hrdina mohol predať Zem mimozemšťanom. Či to bol dobrý obchod zistíte, ak si prečítate poviedku.
Do pozornosti vám odporúčam aj zbierku militantných sf poviedok, z ktorej táto poviedka pochádza – PIC (EPOS, 1999), v ktorej sa to hemží zbraňami, zabijakmi, deťmi, krvou, smrťou a veselou zábavou.
Tamagoči Mareka Eliáša ma dostala do kolien – poviedka pobavila štylistikou, dejom aj pointou z nie celkom nereálnej budúcnosti.
Sklonila sa nad žehlenie a nečujne si povzdychla. Čert jej bol dlžen ten nápad s rodinou. Variť, prať, upratovať, žehliť na dvoch chlapov. Keď si to tak zrekapitulovala, vyčerpávajúca bola už len existencia s nimi.
„Všetky zvieratá majú tak rozčapené nohy, keď zdochnú?“
Na chvíľu sa chcela vykašľať na to všetko, podrezať dieťa, otráviť manžela jedom na potkany a odísť ako víťaz.
Rovno do štátnej väznice.
Možno by jej zatlieskali feministky. Hľa, žena, ktorá teóriu doviedla do úspešnej praxe. Pojala celú operáciu, pravda, dosť neortodoxne – ale vidíte, čo sporák v súčinnosti s práčkou narobia za pár rokov s inak normálnymi ženami?
Na svoju obhajobu by pred súdom uviedla, že to všetko spôsobilo zhebnuté tamagoči. Ctihodnosť, pochopte, žehlím, vyšťavená po celodennom maratóne, manžel ešte stále v práci, a tu príde decko a bedáka nad tým, že v plastikovom vajci sa jeden virtuálny kurací bastard užral k smrti. Dobre, uznávam, vyhladiť mu ksicht rozžeravenou žehličkou nebol ten najlepší nápad, ale, ctihodnosť, po takej šichte by ste s chuťou zabili každé decko, ktoré by vám prišlo do cesty. /strana 81-83/
Bezcitný odľudštený svet obrovských mrakodrapov a civilizáciu na pokraji udržateľnej existencie vo svojej poviedke Mrakodrap vyobrazil Michal Hvorecký rýchlymi a presnými ťahmi. Ružovú vynechal, takže záver síce tušíte, ale aj tak si na vás prichystal nejaké prekvapenie. Poviedka vyšla v zbierke Silný pocit čistoty (Albert Marenčín – Vydavateľstvo PT, 2009).
Anton Stiffel sa v poviedke Smietka si a v popol sa obrátiš (Fantázia 23) zamyslel nad dôvodom spojenectva strojovej inteligencie s človekom – posledným predstaviteľom svojej rasy, pracne vydolovaným z biologického materiálu. Túžba prežiť poháňa človeka aj stroj, dramatický útek pred supernovou nedáva mnoho priestoru k úvahám a pravda sa ukrýva niekde vo hviezdach. Pri tejto poviedke mi nevadil ani otvorený záver. Ďalšie poviedky vyšli autorovi v zbierke Mozaika rôznobežných ciest (Kunder, 2001).
Mámenie výšin, túžba roztiahnuť krídla a letieť, v kontraste s telesnou odpornosťou a nemohúcnosťou vyváženou geniálnym umením vo svete, ktorý je iný ako ten náš, ale dá sa pochopiť – iná planéta, iné bytosti, ale túžba po nedosiahnuteľnom zostáva. Splnenie túžob prináša pocity nádherného víťazstva, ale aj nedozernej straty. Poviedka Zusky Stožickej Črepiny z oblohy pochádza z rovnomennej zbierky (Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2007), v ktorej sa väčšina poviedok nejakým spôsobom venuje téme lietania.
Zábavnou poviedkou plnou sarkazmu a irónie prispel do antológie Michal Jedinák. Nejedzte papriku – radí čitateľom a má pravdu, veď čo ak vám otvorí oči a vy s hrôzou odrazu uvidíte pravdu o svete okolo seba?! Nechcite vedieť, kto v skutočnosti stojí za populačnou krivkou ľudstva!
Postapo v kyberpankovom šate nám naservíroval Tomáš Knapko v poviedke Puma a tošiba. Jeho hrdinom som mala miestami problém rozumieť – sú prešpikovaní technikou, v žilách im koluje ktovieaké svinstvo a hovoria špeciálnym slangom – kyberpunk má pôvab Terminátora kríženého s medellínskym narkobarónom – nikdy neviete, či použité technológie majú zabíjať alebo ukájať erotické predstavy, ale dokážu jedno aj druhé.
Som unavený, zranený, zbitý, ale zozbieram posledné sily, chytím pumu za paprče a vlečiem ju na smetisko, aby Šejn s Kurtíkom verili story plnej zvratov a zvratkov. Nie je to zas taká fuška, lebo dole deviatimi kopcami skôr ona vlečie mňa, takže sa ani veľmi nezapotím a nezadýcham. Ťahať ju po smetisku je ale ťažšie, puma sa furt odiera o všelijaký ostrý gárbidž, ktorý jej trhá širt na cucky a ja furt vrieskam stupídne rýmy ako „kurva skurvená“ a podobne, a po chvíli mám toho naťahovania plné zuby, takže sa na to vykašlem a nechám ju medzi tým hnusným nebezpečným gárbidžom. /strana 142/
Aj Luciu Droppovú zaujíma budúcnosť ľudstva. V poviedke Môj vesmír je Zem preplnená ľudskou biedou a chudobou, päťdesiatmiliardové ľudstvo živorí a jedinou nádejou je nútené presídľovanie do vesmíru a otrocká práca pre dobro spoločnosti. Príbeh dvoch znepriatelených bratov predstavuje dve rôzne voľby – prijatie systému a jeho odmietnutie. Ďalšie autorkine poviedky si môžete prečítať v zbierke Vyššie záujmy (Artis Omnis, 2010).
Diana Laslopová vrhla svojho hrdinu z poviedky Zmena – starého rybára z akéhosi gréckeho ostrovčeka – do budúcnosti, lebo len takto mu mohla dokázať, že búriť sa proti pokroku nemá zmysel, že turisti sa po jeho milovaných plážach rozlezú tak či onak, obsadia taverny aj obchodíky a za každým kopčekom vyrastú hotely. Terapia šokom zabrala. Zmeny okolo nás sa nám páčiť nemusia, ale všade dobre – doma najlepšie, nie?
S ľahkým humorom a nadhľadom rozvíja detektívnu zápletku poviedka Diany Majerovej Perly z Huerfanu. Nájsť ukradnutý náhrdelník na vesmírnej lodi, ktorú sužuje potopa a banda rozjarených detí, to je neľahká úloha aj pre ostrieľanú vojenskú jednotku. Poviedka vyšla prvýkrát v zbierke IstroCON 2 (OZ AnimeCrew, 2011).
Jana Plauchová si v poviedke Granátový vesmír urobila netradičný výlet do tela a skúsila sa na svet pozrieť z pohľadu buniek a krviniek, ktoré zvádzajú neustáli boj o život. Čo si myslia a ako nás vnímajú mikrocivilizácie bojovníkov? To sa dozviete v poviedke Granátový vesmír.
O otroctve, nádeji, láske, zrade a pomste, o sklamaní a o sebaobetovaní je Rekviem za zázrak (Istrocon 2, OZ AnimeCrew2011) Lie Halčinovej. Keď ľudstvo podľahne mimozemským okupantom a stane sa len pracovnou silou hodnou opovrhnutia, keď si najmocnejšie rody prisvoja všetky naše pozemské poklady, čo nám pomôže povstať? Žeby láska ku krásnej mimozemšťanke? Tak o tom autorka dosť pochybuje a som rada, že príbeh nedopadol ako lacná love story, hoci zárodok tam bol, ale ten zahubili intrigy, úskoky a zákerné plány, takže nakoniec všetko dobre dopadlo. Až na tú lásku.
Len trpké pocity márnosti a neužitočnosti zažíva každý deň vojnový vyslúžilec ťažko poznamenaný bojmi v poviedke Veterán od Zuzany Droppovej. S neúctivou mládežou zúčtuje vskutku desivým spôsobom, ale môžete mu to mať za zlé? Správajte sa k starším ľuďom slušne, môžu to byť maniaci alebo len zábudliví senilní starci nad hrobom, i keď – čert ako diabol. Poviedku vybrali zo zbierky Telo a iné kyberhrôzy (Rogerbooks, 2013).
Zbierku ukončuje klasická vesmírna sci-fi Mareka Slabeja Prach a Mungo o hre na mačku a myš, o boji dvoch civilizácií, dvoch myslí, dvoch stratégií prežitia v mrazivej temnote obrovského vesmíru. Naprieč priestorom a časom sa tiahne stopa prenasledovaného a jeho lovca. Človek, ktorý už nie je človekom, ale hlási sa k ľudskej civilizácii sa snaží prežiť a zvíťaziť v boji o holú existenciu. Prežije ľudstvo obrátené na vesmírny prach? Ak ste si kúpili elektronický časopis Jupiter 7 venovaný space opere, (Rogerbooks,2014) tento príbeh ste v ňom určite zaznamenali.
Zbierku dopĺňajú texty Martina Králika, Zusky Stožickej, Miloša Ferka a Ivana Harmana stručne mapujúce slovenskú vedeckú fantastiku, jej zrod, rozkvet podporovaný súťažami Cena Gustáva Reussa, Poviedka, CKČ, Cena Fantázie a vývoj až do dnešných čias, kedy viacerým autorom vychádzajú práce v zbierkach a v časopisoch či vydávajú samostatné romány.
Za veľmi zaujímavú považujem aj štýlovú retro obálku Martiny Pilcerovej, ktorá celej antológii dodáva ten správny šmrnc. Čo na ňu poviete? Ladí, nie?
Čo dodať? Snáď len – kupujte, čítajte a šírte dobré meno slovenskej fantastiky, aby si ju všimli aj tí, ktorí v jej existenciu neveria.
autorka článku: Lenona Štiblaríková
