Cyberpunk – Ondrej Herec – článok od: Lenona Štiblaríková

Cyberpunk (Vstupenka do tretieho tisícročia) – Ondrej Herec

Knihu tvoria štyri eseje: Fantastika a realizmus, Cyberpunk, Hľadanie nových zázrakov, Utópia Star Trek

Fantastika a realizmus:

Esej o vzniku a vývoji fantastiky v literatúre – cez Frankensteina a dejiny strachu pojednáva z rôznych uhlov pohľadu o tom, čo je to fantastika, kde sú jej hranice, aký vzťah má k realizmu a naopak, ako ju vnímajú viacerí uznávaní autori, ako sa vyvíjali jej témy a motívy, čím a ako dokázala obohatiť literatúru, aké prostriedky na to využíva, kam až sa vývojom dostala.

Vyše deväťdesiat percent SF je spotrebný tovar, príbehy na jedno prečítanie. Nájdu sa aj príbehy pre jediného čitateľa, ktorým je autor. Rozhorčovanie nad nevkusom je obľúbená hra kritikov. Nevysvetľuje však pozoruhodnú alchýmiu dejín umenia, ktorou sa zo živého autora populárnej literatúry stáva učebnicový klasik. Neexistujú ostré hranice medzi umeleckou, populárnou a triviálnou literatúrou, iba plynulé prechody medzi nimi. Fantastika sa vyvíja, je živý organizmus ako všetka literatúra. Jej prvky a zložky sa navzájom ovplyvňujú, čas mení rozsudky kritiky aj čitateľov. Žánrový kanibalizmus funguje obidvoma smermi: vyššie poschodia literatúry sa opierajú o suterén.

Výhľad z pivničného okna je iný ako z chrámovej veže. Pani Skutočnosť vyzerá na piedestáli teórie ináč ako pri kradmom nahliadnutí pod jej sukňu. Na realitu sa možno dívať z mnohých perspektív a závisí od zorného uhla, čo si všimneme. /strana 57/

Eseje ukazujú zaujímavé súvislosti, obsahujú množstvo krásnych myšlienok a postrehov o literatúre.

Vlastným produktom umeleckých objavov a technológií nie je artefakt, báseň, obraz, socha, fotografia, film, pieseň alebo videoklip, ale psychický stav človeka (resp. zmena tohto stavu) pri a po vnímaní umeleckého diela. Výsledkom dialógu umelca s publikom nie je predmet, ale pocit recipienta. Umelci nevynašli lásku, ale stále znova ju objavujú. /strana 60/

Napriek všetkej túžbe po novotách, čitateľ SF nie je menej konzervatívny ako čitateľ historického románu, westernu alebo detektívky. SF musí obsahovať príťažlivú zmes známeho a neznámeho, nového a starého, aby sa dobre predávala. Musí čitateľa prekvapiť, ale nesmie sa mu odcudziť, musí obsahovať nové prvky, ale nesmie byť nezrozumiteľná, umožniť čitateľovi vstup do nového sveta, ale neopustiť ho v ňom ako cudzinca. Najjednoduchší spôsob na riešenie tejto dilemy je aj najčastejší: staré novoty a nové klišé. Na tento účel používajú autori dva druhy postupov – ozvláštnenie a familiarizáciu. Žánre a subžánre fantastickej literatúry môžeme odvodzovať od rôznych kombinácií neobyčajného a každodenného, fantastického ozvláštnenia a familiarizácie. /strana 101/

*

Kniha je duševná potrava, televízia je žuvačka mysle. Narcistický pôvab chladnej zvodnosti médií spočíva v samotárskom potešení samohany mozgu automanipuláciou. Dobrovoľne sa ňou podrobujeme hre svetla a tieňov, bodov a znakov na obrazovke pri prepínaní kanálov a surfovaní v sieti. /strana 117/

Cyberpunk:

Esej o vznik a podobe tohto subžánru SF, o jeho osobnostiach, dielach, témach, výrazových prostriedkoch a metódach vyjadrenia sa.

Cyberpunk sa stal legendou: rozpráva sa o ňom viac, ako sa číta. Cyberpunk si naozaj zaslúži pozornosť, ak pre nič iné, tak iba preto, že o ňom už toľko ľudí tvrdilo, že neexistuje. /strana 128/

*

Kultúrna kritika stratila zmysel, keď si ju prisvojila kultúra, proti ktorej útočí. Imitátori spravili z originálu klišé, obchodníci zo zbrane tovar. Z konfrontácie sa stal marketing, zo škrípania zubov dizajn. Koncerny sa poučili z ekonomických analýz súčasného ľudového umenia: tovarová kultúra si môže zachovať fasádu vzbury, aj keď skrotne a stane sa zdrojom zisku pre tých, proti ktorým vznikla. Postindustriálna spoločnosť dokáže z kyseliny vyliatej do jej tváre destilovať make-up a dobre na ňom zarobiť. Imidž víťazí nad osobnosťou a štýl nad obsahom. Nasleduj inštinkt – zbohatni. /strana 152/

*

Cyberpunkový Frankenstein nie je osamelý génius, posadnutý romantickou túžbou po poznaní, ale nadnárodný koncern, ktorý úplatkami a politickým vydieraním získal vládnu objednávku. V obchodnej bilancii vykazuje obludu pod položkou „plánované zisky“. Zamestnanci podnikových laboratórií nemusia vykopávať v noci na cintoríne súčiastky prototypu; náklady na jeho vývoj sa odpisujú z daňového základu a položke „veda a výskum“.

Netvor neprináša skazu svojim vynálezcom, ale daňovým poplatníkom, ktorí sa náhodne zaplietli do súkolesia gigantického projektu, financovaného za ich vlastné peniaze. Ani mu nenapadne, aby putoval na severný pól, preklínajúc inžinierov a laborantov, ktorí ho vyrobili. Cyberpunkoví netvory chodia po uliciach a nezbavíte sa ich tak ľahko. Patent na ich výrobu ochraňujú zákony o duševnom vlastníctve a génovom inžinierstve. Automatické prevádzky na celom svete ich chrlia na bežiacom páse. Rasovo motivovaná diskriminácia neľudí je trestná podľa medzinárodných dohovorov o právach umelej inteligencie. Čoskoro nás pripravia aj o mizernú prácu v MacDonaldoch, kde zatiaľ ešte môžeme umývať dlážku. Akí cudzinci a votrelci? To my sme sa stali cudzincami v našom vlastnom svete, sami sme vytvorili svet, ktorí s nami zaobchádza ako s votrelcami. /strana 180/

Hľadanie nových zázrakov:

Kratšia esej o súvislostiach fantastiky s náboženstvom, o vzťahu SF k vede ako k božskej moci, ktorá dokáže aj zázraky. Autor hľadá a nachádza styčné body a zaujímavé súvislosti, porovnáva.

*

Ako v iných náboženstvách, aj v SF je najvyššou pozemskou autoritou písmo, teda literárne diela. Prorokmi a apoštolmi sú autori, kňazmi a teológmi sú kritici a teoretici, obcou veriacich je fandom. Kanonizácia, uznanie diela za trvalú hodnotu udelením ceny, je predmetov ustavičných sporov na cirkevných konciloch, conoch. Zúčastňujú sa na nich všetky tri základné stĺpy cirkevnej autority, autori, fani i teoretici, neraz spojené v jednej osobe. Rodiace sa náboženstvo SF je živé, nevstúpilo ešte do fázy vzájomného oddelenia viery, náboženstva a cirkvi, rozdelenia na prorokov, apoštolov a veriacich, vzájomnej nedôvery autorov, čitateľov a teoretikov. Fandom má vlastný rítus a vlastnú reč pre veci neveriacim nezjavené, fandom je spôsob života (FIAWOL) vo viere a v komunite s pravidelným vzájomným obcovaním a utvrdzovaním sa v spoločnej viere (stretnutia na conoch a v kluboch, fanziny, špecializované kníhkupectvá a vydavateľstvá atď.)

/strana 232/

Utópia Star Treku:

Esej o fenoméne seriálu Star Trek, o utopickom prostredí lode, jej „socialistickom“ kolektíve, hierarchii, vzťahoch členov posádky – ako sú na tom s rodinným životom, láskou, sexom a prečo je to tak. S ironickým pohľadom sa autor zamýšľa nad tým, čo stojí raj a ako funguje človek vo vesmírnej utópii.

autorka článku: Lenona Štiblaríková

 

Vydalo: vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov

Rok vydania: 2001

Väzba: mäkká

počet strán: 280

Vyšlo s finančným príspevkom Ministerstva kultúry SR

Názor k “Cyberpunk – Ondrej Herec – článok od: Lenona Štiblaríková

  1. Ďakujem.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *