Albert Marenčin – Vydavateľstvo PT vydalo na sklonku roku 2014 knižný triler Požierač debutujúceho autora Romana Kulicha. Do žánra fantastiky ho priraďuje personifikovaná Beznádej, ktorá vraha prenasleduje, preto sa jej korí a prináša jej obete.
Tá žena v čiernom, ako si ju od začiatku zhmotnil, mu stláčala hrudník a nedala mu dýchať. Fiktívnymi rukami trhala jeho chabý vnútrajšok, plnila ho vodou, chcela, aby skolaboval a prestal nadobro fungovať. Ak by si nezadovážil náhradné „suveníry“, čerstvé a zdravé… Vyhrala by.
Neznámy páchateľ spôsobuje v širšom žilinskom okolí zmiznutia – obete nezanechávajú stopy, až na pár kvapiek krvi. O jednej z nich, o mladom hudobníkovi, má niečo vypátrať bývalý policajt Bronský, toho času súkromné očko. Spoznávame ho pri pokuse zobrať život konečne do vlastných rúk, prestať piť a vrátiť sa ku Kvetanovej. Spočiatku sa mu všetko pomerne úspešne darí, až nato, že jeho možno už zasa milá a stále milovaná má pocit, že ju niekto prenasleduje. Autor nás brilantne sprevádza po okrese Žilina, z textu cítiť jeho znalosť hôr a lesov Malej Fatry, pozoruhodné znalosti prírody.
Prišla noc. Studená májová noc, keď ešte nebolo počuť cvrlikanie cvrčkov, nočné kukanie kukučiek či kuvikanie ich bratrancov kuvikov. Jedna z nocí, keď všetko iba tuho spí. On však nemohol. Rozložil si pred chajdou slabý ohník v tvare pyramídy a na drevenom ražni začal opekať…
Jeho psychopat je odporne uveriteľný, o to strašnejší, že, hoci vraždí, je až zarážajúco pochopiteľné, že je sám obeťou. Po nehode, pri ktorej sa skoro utopil, mu zlyháva časť mozgu a stáva sa z neho monštrum. Je dospelý, nikomu nechýba. V dnešnej dobe je pomerne jednoduché sa takýmto spôsobom vypariť, lebo každý je každému ukradnutý, ľudia sú k sebe nevšímaví. Dospelý človek sa môže stratiť, stať sa neviditeľným lesným duchom.
A keďže sú opisy prírody a prirovnania autorsky zvládnuté, dokonca originálne, dejové zvraty strhujúce, celú knihu kazia len nevydarené korekcie, čo je skutočná škoda. Napínavé prenasledovanie, pátranie a uveriteľné vyústenie príbehu, potom ešte zbytočne oberá o čaro akoby nasilu dorobený záverečný dodatok, ktorý je z iného príbehu a vôbec sa k postave Bronského, tak ako sme ho spoznali, nehodí.
Kúpa Kulichovho Požierača bola pre mňa osudom riadenou náhodou, ale k vydá niečo nové, na budúce si ho už pôjdem kúpiť zámerne.
autorka článku: Katarína Soyka
