Donekonečna a… boli sme aj ďalej!
Upozornenie: Recenzia písaná v čerstvom nadšenom rozpoložení bezprostredne po fantastickom víkende. Autor si vyhradzuje právo na oprávnenú hyperbolizáciu a preháňanie, pretože tento víkend bol VY-NI-KA-JÚ-CI. Nepreháňam.
Dlho som premýšľala, či sa tento rok konečne zúčastniť malého bratislavského conu Kozmodróm, rozumiete, povinnosti a tak podobne, no nakoniec padlo rozhodnutie a ja som sa upísala reťazi „žánrových“ akcií – v piatok 21. 10. Komiks a pivo, v sobotu 22. 10. Kozmodróm 2016 a obe pre mňa v premiére! A že to bolo jedno z mojich lepších rozhodnutí.
Pekne poporiadku…
V piatok kráčam večerným mestom rezkým krokom, smerujem do Black King Baru. Premýšľam: Práve sa ženiem medzi ľudí, ktorých nepoznám, ktorí nepoznajú mňa, ale poznajú komiksy tak dobre, ako ja ich asi nikdy poznať nebudem. Prvý raz po dlhom čase prežívam niečo ako trému, vstupujem na doposiaľ nedostatočne prebádané územie. Ale, ako sa hovorí, kto neskúsil, nevie, a z vlastnej skúsenosti predpokladám, že to budú takí skvelí ľudia, ako tí z môjho najbližšieho fantastického okolia. Spolieham sa na to, že chalani z magazínu Multiverzum ma prirodzene začlenia do tohto zatiaľ cudzieho organizmu.
Prvý problém je nájsť BKB (opäť skúsenosť zo série „Tenkrát poprvé“), kráčam, zdá sa, nekonečnou ulicou, no keď som zbadala skupinku postávajúcu obďaleč, v družnom rozhovore a prekypujúcu smiechom, vravím si, že som ho asi našla. Multiverzum nikde nevidím! Napriek tomu skúsim šťastie a namierim si to priamo k nim. Tvárim sa suverénne, zatiaľ čo v hlave mi beží len prosím, nech sú to oni, nech to nie je trapas, ako je u mňa bežné.
A sú to oni! Na čele s hlavou akcie Lukom Smashom ma privítali, ako keby som doniesla koláče, aj keď som nedoniesla, no jednoducho parádna tlupa chalanov a prekvapivo medzi nimi aj jedna dievčina, ktorá bola čerstvým závanom nežnosti v záplave testosterónu. Prvé predpoklady hojnosti účastníkov boli nepriaznivé, no po príchode Multiverza, tretej a poslednej ženy v partii Heni Galgociovej, a ďalšej partie chalanov, ktorí boli brand new v tejto partii, podobne ako ja, sme napokon zabrali tri stoly (svojím prejavom ale, samozrejme, celý bar). A večer sa vyvíjal ešte lepšie, než som dúfala, pilo sa nielen pivo a bavilo sa nielen o komikse – aj keď tie komiksové hádky, kedy chalani dokázali vyskakovať od stola, akoby si sadli na vidly, stáli za pozorovanie. Ak poviem, že to bolo fantastické, myslím to v oboch významoch – v tom obsahovom, ako aj kvalitatívnom. (Ešte teraz mi v ušiach znie Na kráľovej holi 😀 )
Po pár hodinách v BKB sme sa tak trochu rozdelili a MultiHydra si to namierila do nášho druhého domova a základne – Storm Game Baru, ktorý si zobrali na starosť chalani z nášho-vášho obľúbeného Funtastic.sk. To najodvážnejšie jadro to potiahlo až do neskorých (alebo skorých?) ranných hodín J Bol to presne taký resetovací a uvoľnený večer, ako každý pracujúci i nepracujúci človek potrebuje.
O niečo neskôr alebo Ako sme si v spánku adoptovali opičky (Tento príbeh vynecháme a pokračujeme…)
Človek si povie, keď chodí na cony tri-štyri razy do roka, že ho to časom prestane baviť, no človek sa mýlil. Zažila som svoj prvý Kozmodróm a rozhodne nie posledný. Na inkriminované miesto som dorazila niekedy okolo obeda, čo ma, priznám sa, po plodnom piatku stálo nemalú energiu a odvahu, no usmievavé organizátorky hneď pri vstupe, hromada koláčov za nimi a známe tváre v okolí mi veľmi rýchlo dopĺňali vybité baterky. Od rána reprezentovali našu hydrácku vlajku nedávno národným fandomom ocenený Mark E. Pocha a jeden z najlepších ilustrátorov, akých poznám, Martin Cuco Luciak (áno, celá Hydra každý deň ďakuje vyšším silám, že ho máme 😀 ).
Keď sa naše pohľady stretli, vedela som, že som doma, bejby! J Vydala som sa k nim, pričom som míňala niekoľko oslnivých stolov plných vábivých kníh, ktoré doniesli Olejar books, v druhej miestnosti sa zas skvela kopa spoločenských a stolových hier od iHRYsko.sk a keď sme sa s chalanmi zvítali, bežala som k môjmu srdcovému Funtasticu.
