Prípad „BLZ“:
Vydal: Slavín – vydavateľstvo Národného výboru hlavného mesta Slovenska, 1970
Obálka a ilustrácie: Akad. maliar Imro Polakovič
Náklad: 10.000 výtlačkov
Autor A.Š Kalma vydal dve knihy: Prípad „BLZ“ / Slavín – vydavateľstvo Národného výboru hlavného mesta Slovenska, 1970/ a Čierne trofeje / Slavín – vydavateľstvo Národného výboru hlavného mesta SSR Bratislavy, 1971/, ktoré boli po jeho úteku na západ stiahnuté z kníhkupectiev a z knižníc. Výtlačky boli zničené, zachovali sa len tie, ktoré už boli predané. V podstate sú zaujímavé len pre úzky okruh zberateľov či literárnych vedcov.
Prípad „BLZ“ tvoria tri poviedky na vedecko-fantastické témy: Prípad „BLZ“, Chimerón, Tajomstvo zverolekára Lanka.
Témou najdlhšej poviedky Prípad „BLZ“ je myšlienka a následný vývoj prístroja, ktorý by dokázal prekopírovať vedomosti profesora či vedca do študenta, takže študent by už nemusel strácať čas rokmi štúdia, ale rozvíjal by prekopírované vedomosti a pokračoval v diele ich pôvodcu. Tento nápad dostal jeden zo slávnej trojice skvelých profesorov gymnázia Belasá žiara, ktoré je známe svojimi úžasnými študijnými výsledkami. Do projektu sa tajne zapojí časť profesorského zboru gymnázia, ale hlavná práca leží na pleciach trojice Benický, Limbacher, Zeman /odtiaľ skratka BLZ/. Prístroj na kopírovanie vedomostí sa im podarí zostrojiť, lenže prepis vedomostí do „computera“ spôsobuje zároveň vymazanie vedomostí z mysle ich pôvodcu. Prepis vyskúšajú na psovi, z ktorého sa však psychicky stane šteňa, no profesori si to nie sú schopní spočiatku ani uvedomiť. Prístroj ukradne jeden zo študentov, ktorý ho chce použiť vo svoj prospech, no dopadne podobne ako profesor Zeman a ten pes – príde o všetky vedomosti a spomienky, všetko sa musí učiť od začiatku ako malé dieťa. Našťastie, obnova znalostí ide pomerne rýchlo, takže to mladému mužovi nezničí celý život. Nešťastnou náhodou je samotný „computer“ zničený a jediný, kto by bol schopný vytvoriť nový, je práve amnéziou postihnutý profesor Zeman.
Poviedka vyznieva pomerne absurde – profesorský zbor gymnázia sa správa detinsky, afektovane, ich reč a myslenie je na úrovni žiakov základnej školy. Ich rozhodnutia sú spontánne, zbrklé a celý proces výskumu a tvorby počítača je pritiahnutý za vlasy. Celé to pôsobí ako absurdná groteska končiaca dvojitým nezdarom.
Chimerón
Krátka zábavná poviedka, ktorú však autor z neznámeho dôvodu v závere celú poprel.
V byte, v ktorom sa tiesni mladá dvojica s rodičmi sa odrazu objaví tajomná osoba – čarodejník Chimerón – ktorý tvrdí, že mladému páru splní len tak z dobrej vôle tri želania. Na premyslenie želaní im dá dvadsaťštyri hodín a zmizne. V tej chvíli sa medzi mladými manželmi rozpúta poriadna búrka – žena vymýšľa priania, mení ich, robí zoznam, škrtá ho, hľadá tie najlepšie tri želania. Napokon si od Chimeróna vypýtajú: bohatstvo, zdravý dlhý život a pekný byt na najlepšom mieste v Bratislave – na želaniach sa nedalo nič zmeniť, Chimerón zmizol a život dvojice sa na prvý pohľad nijako nezmenil. Lenže po troch dňoch odišli rodičia hrdinu do kúpeľov aj s bohatým strýkom a cestou všetci zahynuli, byt aj peniaze zdedili mladí manželia. Tí sa nedokázali tešiť z takto získaného bohatstva a rozhodli sa všetko premrhať, utratiť a takto sa ho zbaviť. Lenže čím viac míňali, tím viac vždy získali, peniaze sa im vracali a vždy pri tom niekto zomrel, hoci nie ich pričinením. Keď vyhrali obrovskú sumu v kasíne, na druhý deň krupier spáchal samovraždu, lebo ho kasíno prepustilo. Keď leteli domov, lietadlo vybuchlo, všetci zomreli, len im sa nič nestalo, celé nešťastie prespali. V kufri, ktorý im vrátili, bolo pol milióna. Matilda prežila otravu tabletkami, po plánovanej dopravnej nehode sa im nič nestalo a ďalej prichádzali k peniazom. Záver poviedky je šialený a tragický – obaja prežili niekoľko ďalších dopravných nehôd, nikdy sa im nič nestalo, len žena už trikrát potratila, hoci stále bola zdravá a krásna. Peniaze nestačili míňať, ale stále boli sami. Keď za všetky peniaze kúpili akcie bezcennej firmy, na jej pozemku našli urán a zarobili pol miliardy. Samovraždu spáchalo päťdesiat bývalých akcionárov. Nemohli mať ani šoféra, lebo pri nehode by sa určite zabil, kým oni by prežili, nemohli mať lietadlo a báli sa čokoľvek podnikať, lebo pritom vždy niekto zomrel. Sedia teda doma a tŕpnu, že im poštár prinesie správu o nejakej katastrófe, na ktorej zasa zbohatnú. Napokon to celé bolo iba zlý sen, z ktorého sa hlavný hrdina na konci zobudil – čo úplne zrušilo fantastický prvok, na ktorom bola poviedka založená.
Tajomstvo zverolekára Lanka:
Dvaja bývalí spolužiaci sa na ulici náhodne stretnú a jeden pozve toho druhého k sebe na návštevu. Popri jedení a pití príde reč aj na podnájomníka, pána Lanka, ktorý obýva jednu z izieb kamaráta a čoskoro už sedia za stolom traja a počúvajú jeho príbeh. Lanko bol zverolekár. Raz v noci ho telefonicky zavolala zúfalá dcéra sedliaka k chorej krave na akúsi samotu. Šiel. Spoznal skromné, milé a veľmi dobré dievča, ktoré ho obdivovalo a zbožňovalo, zaľúbili sa. Tesne pred svadbou dievčina ochorela. Choroba jej sadla do kostí, ohla ju a narástol jej hrb. Lanka ho odmietla, odháňala, ale on sa nevzdal, začal pre ňu hľadať liek. S pomocou kamarátov z iných odborov napokon liek našli a vyskúšali ho na inej dievčine, s ktorou sa náhodne zoznámili v autobuse – tiež bola škaredá a hrbatá. Dlho trvalo, kým obe dievčatá dostali z najhoršieho. Keď ich vyliečili, skrásneli, ale zmenili sa im povahy, odrazu nemali záujem o svojich milých, chceli sa tešiť a radovať zo svojej krásy. Čoskoro zbohatli, získali všetko, po čom túžili a vydávať sa už nechceli. Lanko, sklamaný zo straty svojej skromnej milujúcej dievčiny, čoskoro zomrel. Tajomstvo výroby zázračného lieku zomrelo spolu s ním.
Všetky tri príbehy po úvodnom nadšení zo skvelej myšlienky na nejaký prevratný objav pomerne podrobne popisujú následný progres, či postup, ktorý smeruje k tragickému záveru a k rozčarovaniu z toho, ako sa situácia vyvinula.
Niektoré zvraty sú komické, iné tragikomické, autor má zvláštny zmysel pre humor – veľké činy, ktoré by si zaslúžili obdiv a úctu sú rýchlo a ľahko pošliapané – akoby na nich nezáležalo – ľudská snaha zmeniť svet je márna a smiešna.
Zarazilo ma množstvo štylistických, gramatických chýb a čechizmov, kniha vyšla v časoch, kedy sa dosť dbalo na korekcie, úpravy, umelecký dojem a formálnu stránku vydávanej publikácie. Na zmenách pracoval tím ľudí, táto knižka má v tiráži uvedené dokonca aj číslo povolenia na vydanie, zrejme ju čítal i nejaký cenzor.
Čierne trofeje:
Ilustroval a obálku navrhol: Peter Kalman
Náklad: 20 000
Vydal: Slavín – vydavateľstvo Národného výboru hlavného mesta SSR Bratislavy, 1971
Útlu knižku v pevnej väzbe tvoria tri poviedky doplnené ilustráciami a básňami, ktoré s obsahom nijako nesúvisia a pôsobia dosť nezmyselne.
Čierne trofeje – prvá poviedka je prekombinovaným detektívnym príbehom plným zvratov, záhadných vrážd a odhalení nepriateľských utajených špiónov.
V Hlinkách za zvláštnych okolností umrie zvonár Ján Trnka a miestny predseda Národného výboru zavolá Verejnú bezpečnosť. Po smrti profesora, ktorý mŕtvolu pitval, vznikne podozrenie na existenciu neznámej smrtiacej látky. Otázkou je – čo je zač, odkiaľ sa vzala, kto ju vyrobil, kto ju použil a prečo. Tím vyšetrovateľov je ubytovaný v Hlinkách, aby vypočúval svedkov, hľadal dôkazy, odhaľoval klamstvá a tajomstvá dedinčanov, lebo všetky nitky sa zbiehajú práve k nim.
Autor sa snažil vykresliť prácu vyšetrovateľov, ich postupy, výsluchy, zber dôkazov, porady a vzťahy, ale rozprávanie je často naivné, kŕčovité, niekedy príliš familiárne inokedy formálne a z textu je cítiť, že autor zrejme o práci kriminalistov veľa nevedel a mnohé veci si musel domyslieť. Príbeh preto do veľkej miery pôsobí málo uveriteľne.
Napokon je v Hlinkách odhalená spiaca bunka agentov, ktorí využívali experimentálnu vražednú látku a motív vraždy siahal až do obdobia druhej svetovej vojny.
Morfiová injekcia
Opäť poviedka s tak trochu detektívnou zápletkou. Literárny kritik Vaš je na dovolenke v Bulharsku zavraždený. Smrť spočiatku vyzerá ako samovražda, Vaš bol údajne narkoman a pichal si morfium, ale to jeho priateľ spisovateľ Kotka odmieta. Kapitán Braňo rozpletá zamotané klbko vzťahov a motívov. Zistí, že Vaš bol otrávený tabletkou cyankáli, že Kotka je jediným Vašovým dedičom, že práve Kotka zosnoval a uskutočnil kanadský žartík, ktorým chcel Vaša trochu vyprovokovať. Tesne pred podpísaním zatykača z Bulharska príde správa, že vrahom bol doteraz neznámy zdrogovaný bulharský lekár. Motív vraždy zostal neobjasnený.
Smrť s ohnivými vlasmi
Ivonu jej milý – Róbert vyláka na tajnú schôdzku, no počas toho, ako na neho čaká, ju omámia a unesú dvaja neznámi muži. Prefrčia v aute tesne okolo Róberta, ktorý na Ivonu márne čaká. Róbert začne po Ivone pátrať, jediným vodítkom je to auto, ktorého vodič možno niečo videl.
Vo vile „Lucia“ profesor Šerp experimentuje na zvieratách a na ľuďoch, skúša účinky Viktoria – kvapiek, ktoré dokážu oživiť a omladiť mŕtve telo po ich rýchlej aplikácii spolu s lúčmi X–V. Profesor otrávil Ivonu jedom, aby ju vo vile oživil. Ivona sa prebudila mladšia, krajšia, s ryšavými vlasmi a bez spomienok. Šarp jej nahovoril, že sa volá Marion a on je jej otec. Prísne jej zakázal odísť zo záhrady, ktorá obkolesovala jeho vilu. O Šarpovych experimentoch, zatiaľ len na zvieratách, vyšlo pár novinových článkov a dozvedel sa o nich aj Róbert. Čoskoro odhalil Šarpove pokusy na Ivone a začal dom pozorovať. Bolo mu jasné, prečo stratila pamäť, ale bol rád, že je na žive. Marion/Ivona sa o všetkom dozvedela zo zápisníka Šarpovho pomocníka Alberta, ktorý náhodou objavila. Aj profesor by chcel byť mladším, ale pomocník Albert má iné plány, chce všetku slávu aj Ivonu zhrabnúť pre seba. Ivona napokon s Róbertovou pomocou ujde z domu hrôzy, profesor zabije Alberta a definitívne zošalie. Pri pokuse sám na sebe uskutočniť svoj vražedno-oživovací proces umiera.
Krátke príbehy s detektívnou zápletkou k fantastike posúva len sci-fi motív tajomnej látky/lieku či postupu, Morfiová injekcia nemá ani to. Postavy konajú impulzívne, problémy riešia vďaka náhodám a zhodám okolností, šťastné konce sú ako z rozprávky a veci sa dejú ako mávnutím čarovného prútika.
Obe knižky sú malé a útle, čítajú sa rýchlo a hoci neprinášajú nič svetoborné či prekvapujúce, majú svojskú príchuť a zaujímavú atmosféru čias minulých.
Autorka článku: Lenona
