Ján Kresánek – Ladčan
Ohnivé zlato (Lúče „Y“)
vydal: Spolok sv. Vojtecha v Trnave, 1945, 205 strán, pevná väzba
Ilustroval: akad. maliar Edmund Massányi
Dobrodružný príbeh so sci-fi prvkami
Príbeh sa odohráva vo fiktívnom prostredí veľhôr /Álp/ pri hore Schreakhorn, kam do horskej dediny Errgen prichádza mladý slovenský architekt Juraj Čierava. Čierava je autorom projektu a hlavným architektom spoločnosti, ktorá má cez horu Schreakhorn vybudovať tunel pre železničnú trať. Železnica by do tohto chudobného kraja priniesla rozkvet. Čierava sa ubytuje v najväčšom dome v dedine – u Hoelkovcov. V tom istom čase, ako prichádza Čierava, sa z domu vyberie Artur Hoelke na vrchol hory, aby ju pokoril – podobne ako to kedysi urobil jeho otec Ernest. Keď sa o tom dozvie jeho dcéra Alica, vyberie sa za ním, aby ho od nerozvážneho činu odhovorila. Je zima, všade je sneh a ľad, blíži sa fujavica – no Artur je rozhodnutý vyliezť na vrchol. Alica Hoelková namiesto otca nájde majiteľa krachujúcej chemickej továrne pod horou – profesora Maara a ide s ním do jeho továrne ako asistentka.
Príbeh má viacero podobných nelogických zvratov. Alica sa z ničoho nič prestane báť o otcov život a akoby na neho úplne zabudla, naopak, ide s neznámym mužom do krachujúcej továrne, aby tam pre neho pracovala, ako sa neskôr ukáže. Úplne zabudne aj na zúfalo vystrašenú matku, ktorá si myslí, že prišla o manžela aj o dcéru.
Čierava s robotníkmi buduje most cez priepasť a vŕta tunel do hory. Maar ho varuje pred nešťastím. Talianskemu predákovi niekto rozdrví prsty pravej ruky, ale ten nepodá trestné oznámenie, naopak, mlčí a odchádza, aby sa neskôr vrátil kvôli pomste.
Po páde obrovskej lavíny zahynie veľa robotníkov, Čierava je ťažko zranený. Zachráni ho profesor Maar, v chemickej továrni ho ošetruje Alica Hoelková a obaja mladí ľudia sa do seba zamilujú. Vyjde najavo, že chemická továreň je len krytie. V skutočnosti je továreň oveľa väčšia, siaha niekoľko poschodí pod zem a Maar tu za pomoci veľkého počtu robotníkov ťaží prvky potrebné na tvorbu rádia a látky, ktorá produkuje lúče Y. Celý život profesor skúma účinky lúčov, rádioaktivitu, jej vplyv na človeka a možnosti využitia lúčov v prospech ľudstva. Sám je pôsobením rádioaktivity fyzicky znetvorený, ale iným dokáže stvoriť aj celé končatiny. Čieravovi po amputácii nohy vytvorí vďaka lúčom Y novú nohu , aj Taliansky predák dostane nové prsty, tie mu však vytvorí čínsky asistent profesora Maara, ktorý je spočiatku jeho verným pomocníkom, no neskôr ho zradí a spôsobí zánik celej továrne. Číňan zomrie na úteku, po ožiarení rádioaktivitou. V postave čínskeho asistenta autor rozvinul motív v tom čase obľúbeného „žltého“ nebezpečenstva. Ale vzdialená Čína je aj zdrojom veľkej a tajomnej tisícročnej múdrosti a vzdelanosti, vedomostí, ktoré moderná veda ešte nepozná. Číňan je vzdelaný, tajomný, úslužný a poslušný, no nevyspytateľný. Jediným stiskom ruky rozdrvil pre zábavu a na výstrahu prsty Talianskemu predákovi, aby to neskôr napravil, ukradol materiál pre lúče Y a zničil továreň.
Továreň zaliala obrovská prívalová vlna z horných vrstiev hory a rádioaktívny materiál tiež spôsobil problémy, no Alica, Čierava aj profesor Maar napokon prežili. Maar dostal Nobelovu cenu za výskum lúčov Y, Čierava dostaval tunel a vzal si Alicu za manželku – zlo bolo potrestané smrťou, pokrok a dobro zvíťazili.
Autor si dal záležať na opise strojového vybavenia továrne, veľa priestoru venoval aj vysvetleniu celého výrobného procesu prvkov a účinkov lúčov. Zjavne mu záležalo na hodnovernosti celého procesu, nielen na konečnom výsledku objavu. Veda, výskum, pokrok aj stavba železnice a pracovné úspechy robotníkov a inžinierov sú dosť vyzdvihované, takmer až glorifikované – protikladom je jednoduchosť a nedôvera dedinčanov v pokrokové myšlienky. Rozum však dokáže svoju silu priam zázračnými úspechmi.
Zaujímavým motívom v tejto knihe bola pre mňa akási internacionálnosť tvorivej práce. Na stavbe železnice pracovali robotníci rôznych národností, hlavným inžinierom bol Slovák, ale všetci si rozumeli a ťahali za jeden koniec. Podobne aj v chemickej továrni, aj tam bolo mnoho cudzincov, ale vonku nikto netušil, na akom tajnom výskume sa podieľajú. Celkovo bolo dosť nepravdepodobné, žeby sa úrady, tajná polícia či korporácie nedozvedeli o fungujúcej chemičke na vlastnom území, keď tam žilo a pracovalo toľko cudzincov. Autor to však neriešil, jediným nepriateľom a tvorcom konfliktu tak zostal Číňan a pôsobenie prírodných síl.
Jazykové prostriedky a štýl, akým je román napísaný, sú už dosť zastarané, cítiť silný pátos, nadnesené kvetnaté výrazy aj dialógy pôsobia zvláštne, ale dej je svižný, plynie rýchlo a nie je núdza o dramatické situácie. Dej je doplnený peknými čiernobielymi ilustráciami, pod ktorými je výrok z knihy, ktorý sa k obrázku vzťahuje – v dobe vzniku knihy to muselo byť pohodové oddychové čítanie.
Autorka článku: Lenona
